Náramkovanie...

Asi pred troma týždňami ma oslovila Ľubkova pani učiteľka, či by som neprišla do ich triedy niečo s deťmi vytvoriť. Tento týždeň majú týždeň netradičných foriem vyučovania. Tak som sa prisľúbila. Rozmýšľala som, čo budem s nimi robiť a na um mi prišli náramky. Vyrábali sme dva druhy: shamballa náramky a náramky z gumičiek Rainbow loom...

Deti boli veľmi šikovné, najskôr si mysleli, že je to veľmi ťažké a že to nezvládnu, no po chvíľke trpezlivosti a skúšania prišli na to, ktorá šnúrka kam patrí a všetkým sa podarilo vytvoriť si shamballa náramok...

Finalizovala som už ja, bolo potrebné pracovať so sviečkou, nechcela som, aby sa popálili (ja som prišla k niekoľkým pľuzgierom)...

Ľubko a Šimonko už majú zvládnuté základné techniky s pomôckou Rainbow Loom a tak predvádzali, čo sa s tým dá robiť. Keďže sme nemali pomôcku pre všetky deti, vyrobila som náhradnú verziu - korková zátka a 2 nástenkové špendlíky (také s väčšou plastovou hlavičkou). Tieto náramky deti zvládli úplne ľahko, veľmi sa im to páčilo, len škoda, že na Slovensku táto technika ešte nie je veľmi dostupná.

 Šťastné tváre po tvorivej chvíľke...

 A takéto krásne náramky sme vyrobili...

Máte radi sovy?

Sova

Ľubomír Feldek

Sova, ktorá spáva vo dne,

v noci potom číta hodne.

Vo dne sova pospí si,

v noci číta nadpisy.

Sovu poznáš podľa tváre:

má na tvári okuliare.

Keby v noci driemala,

asi by ich nemala.

Moja obľúbená technika...

 A opäť niečo z mojej polymérovej tvorby. Táto technika sa mi veľmi zapáčila, urobila som niekoľko farebných kombinácií. Neviem, kedy v nej budem pokračovať, lebo sa mi pokazila pomôcka - extrúder, bez ktorého sa toto nedá vyrobiť. Dúfam, že sa mi podarí si ho znova zaobstarať a pokračovať, lebo v hlave už nosím plno nových nápadov...

Fimovanie...

 Skúšala som novú techniku s polymérovou hmotou. Podarilo sa mi urobiť tieto farebné kombinácie... Ak sa vám niečo páči a chceli by ste to mať doma, nech sa páči, niektoré kúsky sú ešte v mojom obchodíku...

 

Opäť v akcii...

Po 5 mesiacoch som si povedala, že už je načase sem niečo napísať. Neviem, či tento môj blog ešte niekto číta, ak áno, tak život u nás beží ďalej, len ja som sa odmlčala. Ani neviem prečo, dni plynuli a zrazu je z toho  päť mesiacov ticha...

 Mali sme niekoľko narodeninových osláv...

Naša päťka rastie, niekto rýchlejšie, niekto pomalšie...

Zažili sme pár koncertov a vystúpení našich detí...

Ja som kadečo tvorila - plietla, háčkovala, fimovala a drôtikovala, postupne sem niečo budem pridávať.

Prajem vám všetkým pokojné dni.

Niečo pod zub...

"Mamka, som hladný..."(hláška asi 15 minút po obede)
"Mamka, čo máme sladké?"
"Dal by som si niečo..."

Poznáte to? U nás to počúvam dosť často. Deti majú radi ovocie a jedia ho každý deň, no sem - tam treba niečo upiecť. Tentokrát som sa pustila do veľmi jednoduchých, rýchlych a samozrejme bezlepkových receptov. Vhodné, keď sa niekam s deťmi chystáte, alebo sa vám  nečakane ohlási návšteva.

Piškótová roláda

4 žĺtka vymiešame so 4 PL cukru, 4 PL oleja. Pridáme 2 pudingy (vanilkové, alebo Zlatý klas), 2PL bezlepkovej múky, 1PL solamylu, 1ČL prášku do pečiva. Na koniec primiešame sneh, ktorý urobíme zo 4 bielkov a 4 PL cukru.

Ja som roládu ozvláštnila čokoládovými chipsami (malé čokoládky, ktoré sa používajú do cookies). Poukladala som ich na papier na pečenie, zaliala cestom a upiekla. Ešte teplý korpus som aj s papierom stočila do rolády, po vychladnutí rozprestrela, natrela lekvárom a znova zvinula...

 Miškina bábovka
4 žĺtka;
5PL cukru;
4 PL oleja;
1/2 bal. prášku do pečiva;
3 bal. Zlatý klas;
Všetko sa vyšľahá šľahačom a pridá sa sneh zo 4 bielkov.
Primiešali sme aj čokoládky, ale tie sa usadili na spodku. Nevadí, chutilo aj tak...

Pieniny...

Posledné augustové dni sme ešte využili na výlet na Pieniny. Prvý deň sme navštívili poľský zámok Niedzica, poprechádzali sme sa po blízkej priehrade, poobdivovali okolie. Je tam fakt krásne.

 

 Poobede sme sa vrátili  do Červeného Kláštora, na chvíľku sme sa ocitli v dávnej minulosti, keď bol ešte kláštor obývaný kartuziánmi a neskôr kamaldulmi, z ktorých najznámejší bol páter Cyprián, preslávil sa bylinkami, ale aj vynálezmi, pokúšal sa lietať... Deti si nevedeli predstaviť, ako mohli mnísi žiť v mlčaní, modlitbe, odriekaní, prísnom pôste... To miesto na nás urobilo silný dojem.

 

Viete, prečo sú na goralskom pltníckom klobúku mušle? Kedysi dávno, keď ešte pltníci zvážali tovar na pltiach až k moru, bola to veľmi náročná cesta a preto za každú plavbu si pri mori za odvahu pripli na klobúk mušľu. Čím viac mušlí mal pltník na klobúku, tým bol váženejší a skúsenejší. Na pamiatku sme si jeden klobúk kúpili, manželovi veľmi pristane, čo poviete?

Druhý deň nás čakala plavba plťou po Dunajci. Neskutočný zážitok, krásna príroda, po ceste nás sprevádzali kačky a čajky (tie nám pripomenuli začiatok leta, keď sme boli pri mori).

 

 

Späť do Červeného Kláštora sa môžete dostať štyrmi spôsobmi. Pešo, taxíkom, autobusom, alebo na požičaných bicykloch. My sme využili štvrtú možnosť.

Posledný výlet týchto prázdnin máme za sebou, čaká nás nový školský rok s novými výzvami. Už sa celkom teším na jeseň.