My shop

My shop
My shop

štvrtok, 29. apríla 2010

Rybka...

Keď som sa dozvedela, že bude tvorivá dielňa, na ktorej sa môžem naučiť opletať kamienky, rozhodla som sa, že tam pôjdem. Dnes bol ten deň, keď som sa "utrhla" poobede z domu a prvý krát som čosi také absolvovala. Robili sme takúto rybku. Na to, že som to robila prvý krát som spokojná. Už mám nápady ako túto pre mňa novú techniku využijem v mojich ďalších výtvoroch.

streda, 28. apríla 2010

Nová kolekcia je na svete...

Výsledok nočného tvorenia uzrel svetlo sveta. Tu je zopár nových kúskov...

Fialové variácie:

A niečo oranžovo- červené:

Nedeľa v ZOO...

Zvieratá u nás teraz "fičia". Aj vďaka Maťkovej ročníkovej práci o nebezpečných zvieratách (konečne dokončená a odovzdaná)...

Nedeľa bola veľmi pekná, ako stvorená na výlet do ZOO. Tak sme sa tam znova po zime vybrali.

Zvieratkám sme priniesli suché rožky a chlieb, deti mali radosť z toho, ako zvieratám chutilo. Kozy sa išli potrhať :-)

Vyskúšali sme nové ihriská... Toto bola pre našich chlapcov pirátska loď. Veľmi sa bavili...

A Tomi mal v rukách fotoaparát. Tu je pár jeho záberov. Mne sa veľmi páčia.

piatok, 23. apríla 2010

Oranžový set...

Dnes sa mojej sestre konečne podarilo docestovať do USA (na tretí pokus). Pobyt na Slovensku sa jej tak predĺžil o týždeň, len škoda, že celý ten čas nemohla stráviť doma. Prvý krát som ľutovala, že nebývame v Bratislave...
Tento set poputuje Ľubke, ktorá sestru prichýlila a spolu so svojou rodinou jej vytvorila náhradný domov...
A perlička z úst mojich chlapcov, keď sa Mimka po prvom odložení letu vrátila do Košíc: "My by sme chceli, aby stále, keď chce krstná mama odletieť do Ameriky, vybuchla sopka a tak by tu musela s nami ostať." Som presvedčená, že to bolo myslené z lásky a z túžby byť s ňou častejšie :-)

štvrtok, 22. apríla 2010

Kabelka pre malú slečnu...

Nedávno som bola požiadaná, aby som uháčkovala kabelku pre 6- ročné dievčatko. Súhlasila som a toto je výsledok. Keď Miška podrastie, uháčkujem aj jej podobnú...

sobota, 17. apríla 2010

Moje nočné tvorenie...

Keď večer deti zaspia, prichádza čas môjho tvorenia, môjho relaxu. Po celodennej starostlivosti o rodinu mám konečne kúsok času pre seba... Nie je to vždy tak, niekedy ešte treba požehliť, alebo dotiahnuť to, čo som cez deň nestihla. Preto si vychutnávam večere, keď ma nič netlačí a ja môžem vypnúť a vytvárať nové pekné veci.

Takto to vyzerá, keď pracujem s Fimom...

Na týchto príveskoch som robila posledné dva večery...

A tento šál je na objednávku.

streda, 14. apríla 2010

Pár dní so sestrou...

Asi pred dvoma mesiacmi som mala sen. Snívalo sa mi, že niekto zaklopal a keď som otvorila, stála vo dverách moja sestra Mimka. Brala som to skutočne iba ako sen, veď bola tu pred rokom a pol a tak skoro prísť sa určite nechystá... (Žije v USA a prvý krát sa jej podarilo prísť až po 7 rokoch.)
Prešlo pár dní a ona nám dala vedieť, že asi príde. Bola som nesmierne rada...
A tak prišiel deň D a ona k nám skutočne zaklopala.

Prvé zvítania a rozdávanie darčekov...

Chlapci si s ňou zahrali futbal...

Ani malá Miška nestála len tak bokom...

Vybrali sme sa aj do lesa. Mimka a Tomi s fotoaparátmi - zisťovali vek stromov, fotili kvietky, stromy, vtáky, hmyz, všetko, čo ich zaujalo...

Na ďalší deň sme si vymysleli výlet do maďarskej jaskyne Baradla.

Bolo tam krásne, v koncertnej sále sme zažili super hudobný a svetelný zážitok.

Cestou domov sme sa zastavili v Silickej ľadnici. Je to miesto, kde aj počas teplého leta nájdete ľad. Teraz ho tam bolo ešte dosť, dokonca sa tam nachádzal ešte aj sneh.

Keď stúpate hore, máte pocit, že ste niekde v džungli. Vlhko, zeleno a vtáčiky čvirikali...

Pohľad zdola...

Tomáško sa chcel pochváliť krstnou mamou aj v škole a tak zorganizoval besedu... Mimka im porozprávala, kde žije, ako sa tam dostala, no hlavne ich motivovala k učeniu sa jazykov.

Tých pár krásnych dní prešlo veľmi rýchlo. Deti sa Mimky nevedeli nabažiť. Chceli s ňou robiť všetko možné, napríklad zahrať si karty... Všetko je chceli porozprávať, ukázať, chceli s ňou zaspávať, učiť sa, chceli, aby po nich prišla do škôlky... Niečo sa im splnilo, niečo ostane nabudúce. Dúfam, že sa znova čoskoro uvidíme.
Mimka, si moja jediná sestra, mám ťa veľmi rada a moje deti tiež. Prajem Ti šťastnú cestu domov, do USA a aby sa ti znova podarilo tak skoro prísť znova domov, tu na Slovensko.

utorok, 6. apríla 2010

Čo mi v posledných dňoch urobilo radosť...

Posledný týždeň pôstu sme sa dohodli, že obmedzíme sledovanie TV a tiež počítač, takže som ani neprispievala. To ale neznamená, že sa u nás nič nedialo.

V jeden upršaný deň sa nám tesne pred západom slnka ukázala takáto nádherná dúha. A v skutočnosti bola ešte krajšia.

Ešte v ten istý večer ma čakalo ďalšie prekvapenie. Keď som večer vošla do kuchyne, privítala ma takto rozkvitnutá voskovka. Už kvitla aj minulý rok, ale ešte nikdy predtým nemala štyri kvety naraz. A už pučia aj ďalšie tri. Hneď mi to zdvihlo náladu. Niekedy stačí maličkosť, lúč slnka, kvet, či farby, ktoré vyčaruje príroda a všetko sa zdá byť krajšie...

No a potom sa obzriete a zbadáte dieťa, ktoré si vychutnáva hudbu a pritom si kreslí...

Či šantenie detí s tatom... A pocítite radosť, šťastie, máte chuť ísť ďalej...

Aj tvorenie ma napĺňa radosťou. Tentokrát som dokončila tretí, posledný klobúčik na objednávku.

Na veľkonočné sviatky som sa tento rok rozhodla upiecť len dva druhy koláčov a to žĺtkové rezy a žerbo rezy. Po minulé roky som piekla oveľa viac, no teraz to stačilo, veď chceme chudnúť, tak načo sa zbytočne pokúšať, nie?