My shop

My shop
My shop

piatok, 25. júna 2010

Nové kúsky z Fima...

Tak a znova som dokončila moje výrobky z Fima. Zopár setov, príveskov a náušníc...


pondelok, 21. júna 2010

Víkendové tvorenie...

Naše steny v detskej izbe už majú veľa za sebou. Od posledného maľovania prešlo niekoľko rokov, rástie nám 5 kreatívnych detí, z ktorých si každý aspoň raz našiel nestráženú chvíľku a snažil sa nejako realizovať. Či už ako maliar, alebo opravár... Maľovanie celej izby ešte neplánujeme, na to si ešte chvíľku počkáme, tak sme s deťmi aspoň trošku vylepšovali imidž ich izby.

Minulý týždeň dostali deti od našich známych rôzne šablóny, z ktorých sme vybrali zvieratá. Použili sme temperové farby (neriedené vodou, čím hustejšie, tým lepšie) a tupovacie štetce, ktoré sme si vyrobili z hubky na riad a štipca.

Ak sme vás motivovali a chcete si to vyskúšať, dám vám ešte jednu radu. Na každú farbu si pripravte zvláštny štetec, pretože ja som zo začiatku išla po prvom zvieratku štetec umyť a tupovali sme s mokrým, odtlačok sa nám rozpil (vidieť na levovi). Treba to robit vždy zo suchým štetcom (hubkou).

Tomáš si zvolil ríšu hmyzu a použili sme len dve farby (jeho obľúbené), ktoré sme striedali. Vyzerá to efektne.

nedeľa, 20. júna 2010

Otec...

Milý ocko,
v tento deň, keď oslavujú otcovia ti chcem v prvom rade poďakovať za všetko čo pre mňa a moju rodinu robíš. Za to, že si vždy ochotný poradiť, pomôcť. Prajem Ti veľa božích milostí, vnútorný pokoj, zdravie a aby si sa cítil milovaný nami, ktorí sme v tvojej blízkosti.

Mirko,
si ten najlepší tato pre naše deti. Máš hlavu plnú super nápadov a príbehov. Máš zmysel pre rodinu. Som rada, že ťa máme. Ľúbime ťa!

Žalm 127 (128) Blažený každý, čo sa bojí Pána
a kráča po jeho cestách.
2 Budeš jesť z práce svojich rúk;
budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
3 Tvoja manželka je ako plodonosný vinič
vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy
okolo tvojho stola.
4 Veru, tak bude požehnaný muž,
ktorý sa bojí Pána.
5 Nech ťa žehná Pán zo Siona,
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni svojho života,
6 aby si videl synov svojich synov.
Pokoj nad Izraelom!

piatok, 18. júna 2010

Vrelo odporúčam...

Túto knihu mi nedávno venovala moja priateľka Janka. Už som o nej počula a vedela som, že je veľmi dobrá, tak som ju začala hneď čítať. Autorkou je Danielle Beanová, mama ôsmich detí žijúca v Manchestri. Aj ona má svoj blog ,ktorý píše od roku 2004. Čitateľky jej blogu sa na ňu obracali s rôznymi otázkami ako na dôvernú priateľku a to ju postupne priviedlo k napísaniu tejto knihy, kde sú zhrnuté najčastejšie otázky. Témy sú rôzne: výchova detí, manželstvo, viera, domácnosť...
Prečítala som už veľa kníh, no ani jedna sa mi nečítala tak dobre ako táto. Danielle píše ľahko, ponúka pohľad do svojej rodiny, riešenie problémov, prekonávanie ťažkostí. Má zmysel pre humor, ktorý vnáša do svojich príbehov...
Aj som sa nasmiala aj som si poplakala, pretože som sa v tej knihe našla.
Po každej kapitole nasleduje modlitba. Mne sa jedna obzvlášť páči a tak ju tu zacitujem:

Môj Pane, ďakujem ti, že si ma urobil matkou. Milujem tieto malé bytosti, ktoré si mi zveril. Milujem ich bezvýhradnú lásku, ich pohotové odpúšťanie, ich milotu a nevinnosť. Pomáhaj mi mať stále na pamäti jedinečnú a nekonečnú hodnotu každého môjho dieťaťa, aj vtedy, keď budem z nich unavená a znechutená. Keď budú tisícorakým spôsobom skúšať moju trpezlivosť. Vo chvíľach úzkosti a zoslabnutosti mi vždy pripomínaj, že sa mám obrátiť na teba. Obdar ma pokojom a silou, ktoré pochádzajú len od teba. Obmy moje skromné námahy svojou predrahou krvou a daj, aby som bola tu na zemi dobrou matkou týchto detí.Všetkých nás sprevádzaj, aby sme ťa vždy lepšie spoznávali, milovali a slúžili ti a raz žili spolu s tebou v nebi. Amen.

pondelok, 14. júna 2010

Zo starého nové...

Rozhodla som sa, že sa vám k niečomu priznám. Rada nakupujem v "sekáčoch". Mám na to hneď niekoľko dôvodov:
  • Je to lacnejšie, dokonca niekedy úplne lacné;
  • Ak si oblečiem vec, ktorú kúpim v sekáči, viem, že ju nebude mať každý piaty človek, pretože ju nemajú v bežných obchodoch;
  • Ak deti zničia vec zo sekáča za pár centov, nie je to až taká škoda (to sa pri našich chlapcoch niekedy stáva...).
Určite by sa našlo tých výhod viac, no teraz ma napadli tieto.
Minule mali v sekáči jedno tričko pre Mišku za pár centov, bolo to do 30 centov. Až doma sme si všimli pár čiarok od pera, ktoré sa nedali vyprať. Tak som vymyslela takéto riešenie:

Cez tie čiarky som si nakreslila súvislú čiaru, potom som po nej vyšívala a doplnila háčkovanými kvietkami a lístkami. Takto vzniklo originálne tričko, ktoré Miška nechce dať zo seba.

nedeľa, 13. júna 2010

Po čase som tu opäť...

Už dlhšie som ničím novým neprispela. Tým, čo sledujete a čítate môj blog chcem vysvetliť prečo. Dôvod je celkom jednoduchý, pokazila sa nám sieťová karta a tak sme boli asi 2 týždne bez internetu. Prežili sme to, no poviem vám, chýbal nám. Nevedela som si pozrieť maily, zaplatiť šeky, či zistiť si hneď rôzne veci, ktoré som potrebovala.
Za ten čas sme toho zažili dosť. Tomáško bol na 1.svätom prijímaní, zažili sme záplavy (aj keď nás bezprostredne sa to netýkalo) aj tropické horúčavy, dokonca aj voľby...
Ja som musela urýchlene poprekladať deťom veci v skriniach, pretože keď prišli tie horúčavy, mali k dispozícii len zopár tričiek s krátkym rukávom. Už som tu raz písala, ako túto činnosť "milujem", no musela som sa toho hrdinsky chytiť... Som rada, že je to už za mnou a ja mám znova na pár mesiacov pokoj.
Ponúkam tu zopár fotiek, aby ste mali predstavu ako to u nás vyzeralo.

Prať sa musí vždy, keď už kôš nie je schopný absorbovať ďalšie prádlo. U nás sa to stáva dosť často...

Zimné veci čakajúce na "zaletnenie"...

Možno si poviete: načo táto žena ešte žehlí. Viem, je veľa tých, ktorí to už vzdali, no ja to ešte nedokážem. Stále mi ešte záleží na tom, aby veci boli pekne vyžehlené a uložené v skriniach. A tak bojujem s haldami prádla, niekedy aj dvakrát za týždeň. Teraz je táto kopa mimoriadne veľká, pretože mi pribudli letné veci, ktoré som vybrala zo sáčkov a potrebovali narovnať.

No nebola som na to sama, Miška pomáhala ako vedela...