My shop

My shop
My shop

piatok 30. júla 2010

Manželáky 2010...

Keď sme sa asi pred polrokom rozhodovali, kde budeme tráviť tohtoročnú dovolenku, jednohlasne sme sa dohodli, že určite aj na manželákoch... Opäť sme chceli zažiť tie chvíle, keď nám je tak dobre, hoci sme možno fyzicky vyčerpaní...
A tak bolo rozhodnuté a už sme len čakali na ten deň, keď sadneme do auta a odvezieme sa do Banskej Bystrice na už aj naše manželáky...
Cestou tam si vždy naplánujeme ešte nejaký výletík. Tentokrát sme sa rozhodli pre Harmaneckú jaskyňu. Výstup k jaskyni je náročný (asi 40 minút do kopca), no pohľad zhora na okolité vrchy stojí za to a to ešte nehovorím o jaskyni...

Malá turistka. Niesla sa ako kráľovná na tatových pleciach (v krosnách).

Na manželské stretnutia sme dorazili a tak sa naša dovolenka mohla začať.

Ja som sa zapájala do spevu - oprášila som si tie pocity, keď som ako mládežníčka spievala v zbore.
Aj Maťko sa zapojil, prvýkrát sa pridal k miništrantom (ten v oranžovom tričku je on). Na pódiu stál ešte raz a to pri scénke, v ktorej hral rolu Adama v príbehu o stvorení sveta.

Každodenná situácia, ktorá sa opakovala doobedu aj poobede, keď sme naše deti odovzdávali do skupiniek, kde sa im venovali animátori. Pripravili im zakaždým super program, napríklad olympiádu, tvorivé dielne, príprava vystúpenia pre rodičov, výlet alebo sa s nimi hrali hry, ktoré deti dovtedy nepoznali a teraz sa ich už doma hrávajú každý deň.

Naša obľúbená chvíľa - čas, kedy sa môžeme porozprávať, otvoriť sa jeden pred druhým a tak si byť znova o kúsok bližšie...

Šťastní manželia a rodičia našich piatich pokladov...

Na manželákoch je program dosť intenzívny, no jeden deň sme mali čas pre seba ako rodina. Deťom sme navrhli dve alternatívy ako stráviť odpoludnie: kúpalisko alebo tanky. Čo myslíte že vyhralo? Napriek tomu, že sme tam už pred rokom boli a deň bol nesmierne horúci, naši chlapci jednohlasne prehlásili, že pôjdeme na tanky...

Ostávalo nám schladiť sa aspoň vo fontáne...

Šimi v ten deň zavŕšil svojich päť rokov. Jeho krstní rodičia mu priamo v centre Banskej Bystrice pripravili prekvapenie - prišli s obrovskou taškou, v ktorej sa ukrývalo auto na diaľkové ovládanie. To bolo radosti!

štvrtok 15. júla 2010

Nová kolekcia...

Chystáme sa na manželáky, tak som bola inšpirovaná... Krížik a srdce na rôzne variácie...

Pustila som sa aj do novej techniky - zalievanie kryštálovou živicou. Aj takéto veci sa pomocou nej dajú spraviť:

nedeľa 11. júla 2010

Drôtik a fimo...

Niekoľko nových kúskov...

sobota 10. júla 2010

Včera a dnes...

Posledné dva dni bolo znova horúco. To nám samozrejme v lete vyhovuje viac ako upršané dni, môžeme si vymýšľať aktivity vonku.
Včera sme sa znova išli schladiť na kúpalisko, tentokrát už aj s Miškou. Je to naša malá žabka, miluje vodu. Z bazéna deti musíme ťahať, pretože by sa tam čľapkali a plávali a skákali aj celý deň. Snáď nám ešte počasie bude priať a my si tú vodu znova užijeme.

Dnešný deň sme trávili úplne inak. Niesol sa v znamení futbalu a bicyklov.

Kým tato hral vo futbalovom turnaji, my sme sa vyžili inak.

Mali sme k dispozícii požičanie bicyklov, to sme využili a keďže bolo málo detí, naši sa mohli bicyklovať celý čas.

Posledné dni si uvedomujem, aké mám už veľké, samostatné deti. Aký rozdiel je tráviť s nimi čas niekde teraz a pred rokom, dvoma...Už nesmusím tak kŕčovito striehnuť kto mi kde zasa ušiel, alebo, či niekto práve nepadá z preliezky... A Miška? Tá je síce ešte malá, no Tomáško mi s ňou dokáže pomôcť a zaskočiť ma, keď ja práve niekam musím odbehnúť, alebo si na chvíľku sadnem... No nie je to super?

Chlapci sa inšpirovali futbalistami a po turnaji oni na chvíľku obsadili ihrisko.

štvrtok 8. júla 2010

A znova fimo...

Môj večerný relax - fimo a drôtik už poznáte. Tentokrát som sa vyhrala s týmito farbami:
- fialové variácie

- oranžovo-hnedo-červené:

- na ružovú nôtu:

- tirkisové:

- farebný mix:

- a červené s očkom:
Niektoré sú už darované - zišli sa na konci roka ako darček pre učiteľky. Myslím, že sa potešili, veď kvietky dostali od iných, tie im zvednú a toto im ostane. No nie?