Sobota...

Dnes bol jeden z tých dní, keď je voľno (teda všetky deti sú doma) a manžel v práci. Ráno ma Miška čakala pri posteli držiac v rukách moje papuče. Snažila sa mi ich obuť a ja som ju prosila, nech ma ešte aspoň chvíľku nechá odpočívať. Odbehla. Zrazu niečo v kuchyni buchlo a ja som chtiac - nechtiac predsa len musela vyskočiť z postele. Cestou do kuchyne som si všimla, že už aj chlapci vstali a zapli si telku. V kuchyni som pri skrini našla Mišku a pri nej prevrátenú dózu s grankom, samozrejme otvorenú a granko na zemi. Super prebudenie!

Keďže som už bola naštartovaná do nového dňa, mohla som začať kolotoč upratovania, prania, varenia... Nadiktovať Tomimu diktát a posedieť pri Ľubkovi a Maťkovi kým cvičia na gitare a klavíri, medzitým cvičiť so Šimonom hlásku L a Š a striehnuť, aby som dala Mišku včas na nočník, pretože sa odnaúča od plienok.
Keď som poobede uložila posledné taniere do umývačky a Miška zaspala, chlapcom som dovolila zapnúť si na chvíľu počítač a ja som si konečne vychutnala kávu a sadla si. Potrebovala som zastaviť tú lavínu, ktorá ma ráno strhla.
Poobede prišiel môj ocko a vymyslel nám program: ide sa bicyklami do lesa na opekačku. Všetko pripravil a nakúpil, ja som už len zbalila umelé taniere a vydličky, nabrala deťom vodu do fliaš a mohli sme ísť. Sama by som nemala silu zmobilizovať nás (bola som taká unavená, že najradšej by som len sedela a plietla, alebo spala) a tak som bola ockovi vďačná. Dnes bolo krásne počasie a naozaj by bola škoda presedieť taký deň doma.


A keď sa už zotmelo a my sme sa vrátili z lesa, mohla som pokračovať v práci mamy - naložiť do práčky ďalšiu várku (všetky veci sme mali zadymené a špinavé), okúpať deti, pripraviť večeru, urobiť koláč na zajtra, uložiť deti spať...
Večer je tu znova čas len pre mňa, keď si môžem vyložiť nohy a vychutnať si pletenie, sadnúť si k počítaču a napísať tento príspevok...
Som vďačná aj za takéto dni. Nemôžem sa sťažovať, že nemám čo robiť, že nie som užitočná. Páči sa mi mať viac detí, aj keď je to niekedy náročné. Môžem povedať, že som šťastná. A keď mi Šimi povie, že som tá najlepšia mama na svete, alebo mi Ľubko len tak nakreslí obrázok, alebo ma Miška v noci hladká po vlasoch, je to tá najkrajšia odmena.