Osem rokov...

Dnes som sa v spomienkach vrátila o osem rokov späť. Bola nedeľa a ja som sa tešila na segedínsky guláš od mamky. Chcela som si ho vychutnať, pretože som bola v 9. mesiaci tehotenstva a vedela som, že ak porodím, už si ho tak skoro nedám. Ráno sme išli na omšu a potom som mala dohodnutú kontrolu v nemocnici. Lekár ma vyšetril a povedal: " Choďte si domov po veci, je čas urobiť sekciu."

A tak som išla domov, vzala už prichystanú tašku, ešte som sa zastavila u rodičov rozlúčiť sa. Segedínsky guláš sa na mňa škeril z hrnca. Dnes si ho už nedám a najbližšie mesiace tiež nie, ale nevadí...

Ešte som nakojila Tomáška, ktorý sa domáhal mliečka do poslednej chvíle (aj po návrate z pôrodnice a tak som tandemovo kojila obe deti ešte 5 mesiacov), a odobrala som sa odrodiť naše druhé dieťa.

Na obed som už ležala na pôrodnej sále a po chvíli počula plač, na ktorý som čakala posledných 9 mesiacov. Narodil sa nám Maťko.
Dnes je už z neho veľký chlapec, druhák, ktorý nám robí obrovskú radosť. Je veľmi šikovný, milý, usilovný, citlivý...