O Maťkových narodeninách som už písala, no dovoľte mi ešte sa k nim vrátiť. Tento rok boli predsa len trošku iné ako doteraz.
Maťko ma poprosil, či by som mu dovolila pozvať si kamarátov a usporiadať narodeninú párty. Dovolila som a tak sme vyrobili pozvánky a všetko nachystali. Babka mu upiekla takúto krásnu tortu (podľa Maťkovho želania):
Prišlo k nám 6 detí, väčšinou Maťkovi spolužiaci, takže na chvíľku sme mali skutočne plný dom detí - doslova (s našimi rovných 11).
Ale boli zlatí, vyhrali sa, každý si našiel niečo, čo ho zaujalo... Najväčším hitom bol stolný futbal...
Urobili si aj koncert, keďže traja už chodia na klavír...
Maťko bol veľmi štastný a hneď, ako sa zatvorili dvere za posledným hosťom vyhlásil, že už by chcel mať ďalšiu oslavu.
S manželom sme sa na seba pozreli a aj keď sme boli unavení a v kuchyni nás čakala kopa riadu a po byte hračky a deti, ktoré bolo treba uložiť, vedeli sme, že to stálo za to. Viem, že kým vyrastú, čaká nás ešte dlhá šnúra narodeninových párty...
Prišlo k nám 6 detí, väčšinou Maťkovi spolužiaci, takže na chvíľku sme mali skutočne plný dom detí - doslova (s našimi rovných 11).Ale boli zlatí, vyhrali sa, každý si našiel niečo, čo ho zaujalo... Najväčším hitom bol stolný futbal...
Urobili si aj koncert, keďže traja už chodia na klavír...
Maťko bol veľmi štastný a hneď, ako sa zatvorili dvere za posledným hosťom vyhlásil, že už by chcel mať ďalšiu oslavu.
S manželom sme sa na seba pozreli a aj keď sme boli unavení a v kuchyni nás čakala kopa riadu a po byte hračky a deti, ktoré bolo treba uložiť, vedeli sme, že to stálo za to. Viem, že kým vyrastú, čaká nás ešte dlhá šnúra narodeninových párty...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára