Pár dní so sestrou...

Asi pred dvoma mesiacmi som mala sen. Snívalo sa mi, že niekto zaklopal a keď som otvorila, stála vo dverách moja sestra Mimka. Brala som to skutočne iba ako sen, veď bola tu pred rokom a pol a tak skoro prísť sa určite nechystá... (Žije v USA a prvý krát sa jej podarilo prísť až po 7 rokoch.)
Prešlo pár dní a ona nám dala vedieť, že asi príde. Bola som nesmierne rada...
A tak prišiel deň D a ona k nám skutočne zaklopala.

Prvé zvítania a rozdávanie darčekov...

Chlapci si s ňou zahrali futbal...

Ani malá Miška nestála len tak bokom...

Vybrali sme sa aj do lesa. Mimka a Tomi s fotoaparátmi - zisťovali vek stromov, fotili kvietky, stromy, vtáky, hmyz, všetko, čo ich zaujalo...

Na ďalší deň sme si vymysleli výlet do maďarskej jaskyne Baradla.

Bolo tam krásne, v koncertnej sále sme zažili super hudobný a svetelný zážitok.

Cestou domov sme sa zastavili v Silickej ľadnici. Je to miesto, kde aj počas teplého leta nájdete ľad. Teraz ho tam bolo ešte dosť, dokonca sa tam nachádzal ešte aj sneh.

Keď stúpate hore, máte pocit, že ste niekde v džungli. Vlhko, zeleno a vtáčiky čvirikali...

Pohľad zdola...

Tomáško sa chcel pochváliť krstnou mamou aj v škole a tak zorganizoval besedu... Mimka im porozprávala, kde žije, ako sa tam dostala, no hlavne ich motivovala k učeniu sa jazykov.

Tých pár krásnych dní prešlo veľmi rýchlo. Deti sa Mimky nevedeli nabažiť. Chceli s ňou robiť všetko možné, napríklad zahrať si karty... Všetko je chceli porozprávať, ukázať, chceli s ňou zaspávať, učiť sa, chceli, aby po nich prišla do škôlky... Niečo sa im splnilo, niečo ostane nabudúce. Dúfam, že sa znova čoskoro uvidíme.
Mimka, si moja jediná sestra, mám ťa veľmi rada a moje deti tiež. Prajem Ti šťastnú cestu domov, do USA a aby sa ti znova podarilo tak skoro prísť znova domov, tu na Slovensko.

Čo mi v posledných dňoch urobilo radosť...

Posledný týždeň pôstu sme sa dohodli, že obmedzíme sledovanie TV a tiež počítač, takže som ani neprispievala. To ale neznamená, že sa u nás nič nedialo.

V jeden upršaný deň sa nám tesne pred západom slnka ukázala takáto nádherná dúha. A v skutočnosti bola ešte krajšia.

Ešte v ten istý večer ma čakalo ďalšie prekvapenie. Keď som večer vošla do kuchyne, privítala ma takto rozkvitnutá voskovka. Už kvitla aj minulý rok, ale ešte nikdy predtým nemala štyri kvety naraz. A už pučia aj ďalšie tri. Hneď mi to zdvihlo náladu. Niekedy stačí maličkosť, lúč slnka, kvet, či farby, ktoré vyčaruje príroda a všetko sa zdá byť krajšie...

No a potom sa obzriete a zbadáte dieťa, ktoré si vychutnáva hudbu a pritom si kreslí...

Či šantenie detí s tatom... A pocítite radosť, šťastie, máte chuť ísť ďalej...

Aj tvorenie ma napĺňa radosťou. Tentokrát som dokončila tretí, posledný klobúčik na objednávku.

Na veľkonočné sviatky som sa tento rok rozhodla upiecť len dva druhy koláčov a to žĺtkové rezy a žerbo rezy. Po minulé roky som piekla oveľa viac, no teraz to stačilo, veď chceme chudnúť, tak načo sa zbytočne pokúšať, nie?

Ľubkov nový imidž ...

Tento týždeň bol plný prekvapení... V pondelok sme išli s Ľubkom na očné (niekedy sa mi zdalo, že jedným očkom tak zvláštne zaostruje), kde nám lekárka povedala, že potrebuje okuliare. Ľubko ma veľmi prekvapil svojim postojom. Keď som mu cestou domov vysvetľovala, prečo musí okuliare nosiť, povedal, že chce ísť pre nich hneď na druhý deň. A tak sa aj stalo, na ďalší deň sme navštívili optiku a vybrali okuliare, ktoré sa Ľubkovi najviac páčili. Musel si však na nich počkať do piatku. Zatiaľ ich nosí poctivo a teší sa z nich. A vyzerá v nich naozaj dobre, veď posúďte:

A ešte jednou zmenou prešiel Ľubko v tomto týždni, vykýval a vytrhol si nie jeden, ale hneď dva prvé mliečne zuby. A už mu aj trčia trvalé.

Psychológovia vravia, že šiesty rok dieťaťa je prelomový, aj preto je to vek, keď deti začínajú chodiť do školy. A tiež je to vraj zlatý vek kreslenia. Tak môžem potvrdiť, že je to pravda. Už sa mi to potvrdilo aj u Tomáška a Maťka, ale pri Ľubkovi je to ozaj prelomové. Doteraz ho kreslenie vôbec nebavilo. Doma nekreslil takmer vôbec a v škôlke len to, čo musel aj to boli len úplne jednoduché postavy a domy... Teraz ho vidím stále viac a viac pri stole s farbičkami a nestačím sa čudovať z jeho výtvorov... Tak napríklad:

Zbierka áut (všetky venoval tatovi)...

Jeho prvá kreslená knižka...

Ani Miška však za Ľubkom nezaostáva. Aj jej sa tento týždeň prerezali dva nové zúbky. A tiež, aj keď ešte nemá 6 rokov, ju baví kreslenie...

Niekedy ľavou...

Potom zas pravou...

Ďalšie sety z Fima...

Minule som nevložila ešte tieto obrázky:

Čo sa u nás deje...

Už som sa znova na dlhšie odmlčala, akosi nestíham... Často prejde pár dní a ja si ani nesadnem k počítaču, cez deň nie je čas a večer som tak unavená, že som rada, keď sa dostanem do postele.

Cez víkend sme boli znova v Gabčíkove, tentokrát na jarnej obnove Manželských stretnutí. Troška sme pookriali, načerpali síl pre ďalšie dni. Už teraz sa teším na leto, keď znova pôjdeme do Banskej Bystrice na "manželáky".
V posledných dňoch som opakovane a nezávisle od seba narazila na jeden recept. Tak som si povedala, že ho musím už aj ja vyskúšať. Volá sa pudingoš a je fantastický. Recept nájdete tu.
A takto sa vydaril mne:

Nová kolekcia...

Po zimnom čase, kedy som sa venovala skôr háčiku a ihliciam, opäť beriem do rúk kliešte a drôty a pokúšam sa vytvoriť niečo zaujímavé...

A keď sa k tomu pridá ešte aj hmota Fimo, sú z toho pekné kúsky...

Tvorenie je pre mňa úžasný relax, rada kombinujem farby a materiály. A keď tým, čo vyrobím, spravím niekomu radosť, je to pre mňa zážitok.

Už je marec!

Odkedy som vložila posledný príspevok už prešlo pár dní... Zima nie a nie skončiť, aj keď my sme už asi dvakrát vytiahli bicykle, keď vyšlo slnko a presušilo chodníky.
Ja som sa konečne rozhodla, že idem bojovať so svojimi kilami navyše a zatiaľ som sa štyroch zbavila, dúfam, že natrvalo :-).
S mojím manželom sme sa rozhodli, že sa začneme viac pohybovať a to tak, že aspoň raz v týždni zájdeme na plaváreň a keď už bude teplejšie aj do lesa na bicykli. Urobíme niečo pre zdravie a budeme spolu tráviť čas - bude to naše "rande". Dobré, nie?

Čo sa týka môjho tvorenia, uháčkovala som takýto klobúčik na objednávku...

Miške sa veľmi páčil a nechcela ho dať z hlavy dole.

Trošku som zasa "fimovala"... Neskôr ukážem hotové.

A ešte chcem pochváliť Maťka. Chodí do triedy pre nadané deti a majú tam predmet Obohatenie, na ktorom sa učia o Zemi - o zvieratách v rôznych zemepisných šírkach, o tom, kde akí ľudia žijú, kde je aké počasie a tak. Tentokrát mal za domácu úlohu nájsť informácie o tučniakoch a vypracovať taký miniprojekt. Páči sa mi ako sústredene pracuje a že sa snaží odviesť dobrú prácu.