Niečo pod zub...

"Mamka, som hladný..."(hláška asi 15 minút po obede)
"Mamka, čo máme sladké?"
"Dal by som si niečo..."

Poznáte to? U nás to počúvam dosť často. Deti majú radi ovocie a jedia ho každý deň, no sem - tam treba niečo upiecť. Tentokrát som sa pustila do veľmi jednoduchých, rýchlych a samozrejme bezlepkových receptov. Vhodné, keď sa niekam s deťmi chystáte, alebo sa vám  nečakane ohlási návšteva.

Piškótová roláda

4 žĺtka vymiešame so 4 PL cukru, 4 PL oleja. Pridáme 2 pudingy (vanilkové, alebo Zlatý klas), 2PL bezlepkovej múky, 1PL solamylu, 1ČL prášku do pečiva. Na koniec primiešame sneh, ktorý urobíme zo 4 bielkov a 4 PL cukru.

Ja som roládu ozvláštnila čokoládovými chipsami (malé čokoládky, ktoré sa používajú do cookies). Poukladala som ich na papier na pečenie, zaliala cestom a upiekla. Ešte teplý korpus som aj s papierom stočila do rolády, po vychladnutí rozprestrela, natrela lekvárom a znova zvinula...

 Miškina bábovka
4 žĺtka;
5PL cukru;
4 PL oleja;
1/2 bal. prášku do pečiva;
3 bal. Zlatý klas;
Všetko sa vyšľahá šľahačom a pridá sa sneh zo 4 bielkov.
Primiešali sme aj čokoládky, ale tie sa usadili na spodku. Nevadí, chutilo aj tak...

Pieniny...

Posledné augustové dni sme ešte využili na výlet na Pieniny. Prvý deň sme navštívili poľský zámok Niedzica, poprechádzali sme sa po blízkej priehrade, poobdivovali okolie. Je tam fakt krásne.

 

 Poobede sme sa vrátili  do Červeného Kláštora, na chvíľku sme sa ocitli v dávnej minulosti, keď bol ešte kláštor obývaný kartuziánmi a neskôr kamaldulmi, z ktorých najznámejší bol páter Cyprián, preslávil sa bylinkami, ale aj vynálezmi, pokúšal sa lietať... Deti si nevedeli predstaviť, ako mohli mnísi žiť v mlčaní, modlitbe, odriekaní, prísnom pôste... To miesto na nás urobilo silný dojem.

 

Viete, prečo sú na goralskom pltníckom klobúku mušle? Kedysi dávno, keď ešte pltníci zvážali tovar na pltiach až k moru, bola to veľmi náročná cesta a preto za každú plavbu si pri mori za odvahu pripli na klobúk mušľu. Čím viac mušlí mal pltník na klobúku, tým bol váženejší a skúsenejší. Na pamiatku sme si jeden klobúk kúpili, manželovi veľmi pristane, čo poviete?

Druhý deň nás čakala plavba plťou po Dunajci. Neskutočný zážitok, krásna príroda, po ceste nás sprevádzali kačky a čajky (tie nám pripomenuli začiatok leta, keď sme boli pri mori).

 

 

Späť do Červeného Kláštora sa môžete dostať štyrmi spôsobmi. Pešo, taxíkom, autobusom, alebo na požičaných bicykloch. My sme využili štvrtú možnosť.

Posledný výlet týchto prázdnin máme za sebou, čaká nás nový školský rok s novými výzvami. Už sa celkom teším na jeseň.

Výprava za tankami...

 Dnes je výročie SNP a my sme tento deň strávili s touto tématikou. Tanky našich chlapcov fascinujú už dlho, no tento rok ich to "chytilo" o čosi viac. Počas prázdnin sledovali dokumentárne filmy o bitkách v II. svetovej vojne, na počítači hrali bitky tankov, vkuse boli ponorení do knihy o tankoch. Dokonca sa nás pýtali, kto v našom okolí si ešte pamätá, ako to počas vojny bolo. Jednoducho, začala ich zaujímať táto časť histórie. A tak sme sa dnes rozhodli, že preskúmame tanky zblízka...

 

 V okolí Košíc je niekoľko miest, kde sú tanky. Najskôr sme išli na Dargov, tam je jeden tank a jedno delo, do tanku sa dalo dokonca vojsť, samozrejme, že to chalani vyskúšali a bol to pre nich obrovský zážitok....

 

 

 

 Ďalšou zastávkou bol tank v Košickom Klečenove. Nakoniec sme ešte zašli do Skároša, tam je toho asi najviac, z toho čo sme dnes prešli. Najväčším fanúšikom je Ľubko. Už minulý rok chcel písať ročníkovú prácu o tankoch, no odhovorila som ho, lebo som si myslela, že pre neho bude ťažké zvládnuť históriu, no tento rok sme sa k téme tanky vrátili, vidím, že jeho záujem neopadol, práve naopak, vzrástol.

 

 Ja som rada, že tanky už len obdivujeme, že obrastajú trávou a domov si v nich nachádzajú pavúky. Dúfam, že to tak aj zostane a vojny už budú len históriou.

 

Fimo!

Cez prázdniny som mala trošku pauzu, čo sa týka tvorenia. Akosi som zaspávala s deťmi, alebo oni zaspali až tak neskoro, že sa mi už nechcelo rozkladať všetky pomôcky a začať tvoriť niekedy v noci. Nuž ale už sa skôr stmieva a mne sa konečne podarilo niečo vytvoriť. Mám z toho veľkú radosť, už som to potrebovala.  Poznáte ten pocit?

 

 

Leto v plnom prúde V...

Trošku sa nám ochladilo a tak chuť kúpať sa vystriedala chuť ísť do lesa, do prírody. Zašli sme teda na chatu, tentokrát len tak na otočku, aby sme tam pokosili... 

Brigádnik Ľubko...

Chlapci objavili v kuchyni dýku, museli ju vyskúšať... Tomáško má "zafačovanú " hlavu. Predošlý deň sme po jednom nevydarenom skoku rovno z kúpaliska utekali na traumačku. Bolo to zaujímavé, lebo som bola sama s  piatimi deťmi, bez auta... Uprosila som taxikára, aby nás vzal do 5-miestneho auta, lebo inak sa nedalo... Ale všetko sme nakoniec celkom dobre zvládli, len Tomášovi ostane pamiatka na toto leto - 3 stehy a malá plešinka vzadu na hlave...

 

 Miška sa najviac tešila z malých žabiek, niektoré dokonca dostali aj meno. Pamätám sa, ako som ja ako dieťa tiež zbierala žabky i väčšie žaby...

Výlet na chate by sa nerátal, keby nebola opekačka...

Leto v plnom prúde IV....

 Tohtoročné leto je dosť horúce a tak sme sa dosť často vybrali kúpať. Striedali sme - kúpaliská, aquaparky, aj prírodné jazero... Tam sa tie horúčavy dali celkom dobre znášať, na rozdiel od nášho bytu na 7. poschodí...

Na Bukovci...

(Dnes po takom jednom skoku sme utekali na traumačku - Tomáš si rozťal hlavu...)

 Stretávali sme sa s priateľmi - na kúpalisku, aj na opekačke v lese...

 Keď sa už konečne ochladilo, veľmi sa nám žiadalo ísť na túru, trošku sa prejsť po lese a tak sme sa vybrali na Vyhliadkovú vežu...

Pohľad na Košice...

Pozostatky Košického hradu...

No a včera sme sa vybrali na našu prvú zrúcaninu. Pochodili sme už veľa hradov na Slovensku, no zrúcaniny sme si nechávali keď budú deti staršie. Teraz nastala tá pravá chvíľa a výlety zvládame komplet celá rodina...

Pohľad z veže...

Takto mi zapózoval jeden motýľ...

Bodliaková bitka... Ako inak na hrade...

Rainbow Loom

 Nedávno nám došiel balík z Ameriky a v ňom táto sada Rainbow Loom. Nikdy predtým som sa s takouto technikou nestretla. Chlapcom sa to okamžite zapáčilo a prvý sa do náramku pustil Šimon... Na krabici bolo niekoľko odkazov na stránky týkajúce sa rôznych postupov a vzorov, ktoré sa dajú vytvoriť pomocou tejto pomôcky, háčika a malých farebných gumičiek. A tak sme sa postupne naučili nové vzory... Teraz kade chodíme rozdávame farebné náramky. Neviem, čo bude, ak sa nám gumičky minú, pretože som zatiaľ nenašla žiaden obchod na Slovensku, ktorý by ich ponúkal. Ak sa nájde niekto, kto sa stým už stretol a vie mi poradiť, poteším sa.

 

14 rokov...

Dnes je výnimočný deň, naše manželstvo slávi 14. narodeniny...