Štyri dni v Raji...

Ešte sme využili  pekné počasie a  posledné prázdninové dni sme strávili v Slovenskom Raji. Je to naše obľúbené miesto. Chodila som tam už ako dieťa s rodičmi, neskôr s partiou mladých, keď sme s manželom boli len priatelia, či už ako rodina s našimi deťmi...

Tentokrát sme v Raji strávili len štyri dni, ale boli to naplnené, bohaté, veselé, úžasné štyri dni. Naozaj ako v raji...

Šantenie pri chate...

Miška a Tomi si to skúšali takto...

Večerné stolovanie vonku nemalo chybu...

 V Spišskej Novej Vsi sme sa boli okúpať na kúpalisku a druhý deň sme navštívili ZOO...

Kto nakreslil auto, dostal balón...

Zmrzlina nám dobre padla...

 Byť v Slovesnkom Raji a neísť na túru, to by nebolo ono. Nemohli sme vybrať veľmi náročné túry, aby sme neprišli o niektoré s našich detí :-) , rozhodli sme sa pre klasiku - Tomášovský výhľad.

 Cestou sme sa zastavili na mieste našich spomienok. Tam sme trávievali dovolenky s rodičmi a neskôr ako mládežníci... Našli sme pozostatky po búrke - polámané stromy, no nielen to. Na mieste, kde kedysi bolo veľmi živo, chodili tam kempovať nielen Slováci, ale aj ľudia z Nemecka, Poľska, Čiech a v chatkách bolo vždy obsadené dnes nájdete len zarastenú lúku a rozpadávajúce sa chatky. Dokonca aj reštaurácia je už mimo prevádzky. No, aspoň černice som nazbierala...

Nie je úžasné, keď vyšliapete konečne  na kopec  a zrazu sa objaví takáto nádhera?

Zaslúžený oddych a malé občerstvenie...

A mohli sme pokračovať ďalej - schádzali sme dolu pod Tomášovský výhľadk ústiu Bieleho potoka.

Pohľad na Tomášovský výhľad zdola...

Toto som si musela odfotiť...

Posledný deň sme sa rozhodli už len pre menšiu prechádzku. Pôvodne sme mali v pláne Soviu skalu, no zle sme odbočili a tak sme sa popri Hornáde dostali do Smižian a potom hornou trasou znova na Čingov. Neľutujem, že sme trošku poblúdili, deťom sa veľmi páčilo hádzať "žabky" do vody...

A keď sme opäť vyšli na kopec, aha aký výhľad... Soviu skalu sme si pozreli z druhej strany. A nabudúce už vieme, kam sa vyberieme...

Keď už malé nôžky nevládzu...

Len čo sme došli na chatu a začali baliť, prvý krát sa spustil lejak. Ako načasované...

Chlapcom sa v Slovenskom Raji zapáčilo. Už teraz sa tešíme na ďalšie leto a Tomi s Maťkom si už chcú vyskúšať aj stupačky a rebríky...

Plstenie, korálkovanie...

Musím povedať, že ma to fakt baví a veľmi si pri tom oddýchnem. O čom hovorím? Samozrejme o tvorení. Tentokrát ide o plstené korálky a ich kombináciu s inými komponentami...

Ešte som urobila aj zelené náušnice - brúsené korálky kombinované s kovovými a to všetko trošku odrôtované...

Kapustníky...

Máte radi kyslú kapustu? Skúste kapustníky. Ja ich mám veľmi rada. Minule som sa rozhodla ich napiecť. Je to veľmi jednoduché. Kapustu musíte najskôr na oleji podinstovať, trošku osoliť, poukladať na cesto, zabaliť, trošku rozvaľkať a piecť... Ja som ich pred pečením ešte potrela olejom, dá sa použiť aj rozpustená masť.

A tu sú hotové!

Dobrú chuť!

Nové náušnice...

V lete je akosi menej času na tvorenie. Keď nie sme mimo domu, stále niečo balím, alebo vybaľujem, periem, žehlím a večer padám od únavy. Už mi aj chýba sadnúť si večer k fimu a niečo zaujímavé vytvoriť. Zatiaľ zbieram inšpirácie a zopár nápadov už mám vymyslených, len ich zhmotniť...Ešte v júli som si nakúpila nové komponenty - lôžka, ktoré sa dajú veľmi jednoducho, no zaujímavo využiť. Stačí len kúsok fima a laku a náušnička je na svete...

Brigáda chata - pokračovanie...

Keď sme ešte ako slobodní sedeli na chate, predstavovali sme si, ako tam budeme chodiť aj s deťmi a že ich budeme viesť k práci a zažívať s nimi rôzne dobrodružstvá v lese...

Prešli však roky a pretože sme mali veľa malých detí a báli sme sa ako to v tom náročnom teréne zvládneme, nechodievali sme tam.
Teraz nastal čas, keď chlapci podrástli a my sme radi, že máme chatu. Okrem toho, že vypadneme z mesta a sme v prírode, môžu si tam vyskúšať "chlapské práce", ktoré im v byte ťažko ukážeme.

Po týždni sme sa tam znova vybrali, tentokrát na noc. Asi prvýkrát v živote zažili totálnu tmu, keď si nevideli ani na špičku nosa. Nemyslela som si, že sa budú tak strašne báť. Ani sme nevyužili všetky postele, pretože nechceli spať sami...
Nesmela chýbať opekačka...Pri rezaní stromov - pomáhali ako vedeli...Tato im vyrezal oštepy - to bol zážitok! A po rytierskych dňoch sa inšpirovali a skúšali si súboje...

Slivkový koláč

Tento koláč pečiem každý rok, keď je slivková sezóna. Náš dodávateľ je môj ocko, ktorý slivky pestuje na záhrade. Sú veľké, sladké, úžasné. Tento rok sa ich urodilo naozaj veľa.

Je to normálne kysnuté cesto, na ktoré naukladáte slivky,
zasypete posýpkou z tuku, múky a cukru a upečiete.
Dá sa urobiť aj obmena - miesto kysnutého cesta sa dá použiť aj cesto na bublaninu a potom už postupujete rovnako. Aj takto urobený koláč chutí výborne.

Brigáda na chate...

Včera sme prežili jeden krásny deň. Boli sme na chate na Ružíne.

Bolo treba pokosiť a tak sa do toho náš tato pustil. Na hrabanie mal pomocníkov - Šimona a Tomáša...

Natieranie terasy a stola som si zobrala na starosť ja. Takéto práce mám rada.

Naši traja princovia hľadajú zakliate princezné... No žiadna žaba sa nezmenila na krásnu dievčinu...
Šimonka sme museli dlho prehovárať, že žabu si domov neodnesie...

Aj takáto jašterička nás na chate čakala. Keď som bola malá, babka mi vravela, že ak mi jašterica prebehne po rukách, budem šikovná... Viete ako som potom naháňala jašterice, len aby som to docielila?

A neodmysliteľná opekačka...