Predvianočný čas - čas koncertov a besiedok...

Teraz si uvedomujem, že znova pridávam príspevok v sobotu a zajtra sa už budeme modliť pri venci so štyrmi zapálenými sviečkami... Advent sa blíži k vyvrcholeniu a mne ten čas veľmi rýchlo uteká.

Aj tento rok sa nám naše deti postarali o kultúrne zážitky... Tento týždeň mala Miška svoje prvé vystúpenie v škôlke. Bola na to dosť hrdá - doteraz sa chodila len pozerať na bratov a teraz je už aj ona veľká škôlkarka, ktorá vystupuje a my všetci sme ju prišli podporiť...

Ľubko mal predvianočný koncert na hudobnej škole, zahral nám pieseň Opri sa o mňa. Hrať na gitare ho skutočne baví, zdá sa mi, že čím ďalej, tým viac. V posledných dňoch si hrávame spolu, vytiahla som svoj 20-ročný spevník, skúšame koledy, ale aj iné piesne - takto som si to predstavovala...

Adventný čas...

Zajtra zapálime už tretiu sviečku na advnentnom venci... Deti sa tešia, sú plné očakávaní. Nedávno sme dostali balík od mojej priateľky Iťky, ktorá žije v Čechách. Bolo to pre nás veľké prekvapenie. Maťko už pred adventom vymýšľal ako urobí adventný kalendár a tak jeden z darčekov mu práve padol vhod. Je to knižka, v ktorej sú anjelíci - stačí ich len vystrihnúť a zavesiť. Je ich 24. O každom anjelovi je tam aj príbeh, či básnička. Maťko sa toho ujal, naozaj každý deň vystrihne jedného anjelíka a večer o ňom všetkým prečíta. 

 Tak nám kuchyňu zdobí a zároveň na nás dohliada už 10 krásnych anjelov...

 Dnes som mala zopár telefonátov, v ktorých sa tí, ktorým som posunula recept na medovníčky chceli niečo k receptu opýtať... To ma zmotivovalo tak, že aj ja som poobede urobila cesto a večer som sa pustila do pečenia perníčkov. Deti sa  tiež zapojili a chceli pomáhať...Ak chcete vyskúšať tie naše perníčky, recept nájdete tu. Pečieme ich pravidelne, nielen na Vianoce, ale aj na Veľkú noc...

A opäť jeden pohľad z nášho kuchynského okna... Predvčerom sa nám takto krásne vyjasnilo...

Dnešný deň...

Zobudili sme sa do bieleho, zasneženého rána... Deti boli nadšené, Maťko si pospevoval: "Napadol nám sneh, hurá, hurá, hurá!"

Manžel zobral tri deti - Maťka, Ľubka a Šimonka na Hravenisko a ja som ostala doma oddychovať (som momentálne chorá). Miška a Tomáš tiež chceli ostať doma. Kým som ja opravovala rozpárané a natrhnuté šaty, Miška sedela pri mne a aj ona chcela šiť... A tak prvýkrát dostala do ruky ihlu (mám takú pre deti, s tupým hrotom), bavlnku a kúsok látky a skúšala. Aj pri tejto činnosti sa prejavila ako ľaváčka. Zatiaľ prvá v našej rodine - netuším, ako ju budem učiť ručné práce. Nemáte s tým skúsenosti? Rada sa o nich dozviem.

 Bolo treba aj povysávať a tak som oslovila Tomáša, či by mi nepomohol. A on pomohol, dokonca sa k nemu pridala aj Miška. Poviem vám, je to super, mať takých pomocníkov...

 

 Ako odmenu za vysávanie si Tomáš vyžiadal robenie palaciniek. Je to jeho obľúbené jedlo a už sa ich naučil robiť sám. Urobil cesto - v tom som mu ešte trochu asistovala, no potom vypiekol sám palacinky z 1,5 litra mlieka... Takého chalana mám doma! 

A ešte prikladám svoje posledné tvorenie - tentokrát ladené do fialova...

Novembrové fimovanie...

Tento víkend som mala jeden úžasný oslovujúci zážitok. Boli sme na koncerte Piotra Rubika - Santo Subito.  Je to o blahoslavenom Jánovi Pavlovi II. Ak ste to nezažili a budete mať niekedy možnosť, určite odporúčam. Kúpili sme aj CD a odvtedy si to doma púšťame každý deň. (Už aj chlapci, hoci neboli na koncerte si pospevujú refrény niektorých piesní - v poľštine.) Ak chcete, tu je ochutnávka (ale naživo je predsa len naživo) : Santo Subito

 Ponúkam vám niečo z môjho najnovšieho tvorenia. Skúšala som aj nové techniky...

 

 

Novembroví oslávenci...

Keď mal Maťko 5 rokov pri jednej spoločnej modlitbe sa modlil takto:
"Pane Ježišu, daj nám prosím ťa ešte bábätko a nech to bude dievčatko..."

Vtedy sme sa na tom pobavili, no keď Maťko oslavoval svoje 6. narodeniny bola som tesne pred pôrodom nášho vytúženého dievčatka... Miška sa narodila týždeň po Maťkových narodeninách... Keď teraz chlapcom hovoríme o sile modlitby, vždy si spomenú na tú Maťkovu prosbu za dievčatko.

Teraz už po takýchto pekných žltých listoch nie je ani stopa, no kým boli, jedného dňa na ceste zo škôlky sme ich s Miškou nazbierali a Miška si vyrobila svoj prvý listový stromček... (Inšpirácia prišla od Zusky - ďakujeme!)

Naša Miška je aj úžasná tanečníčka. Rada sa oblieka do pekných šiat a potom si podľa nálady vyžiada hudbu a tancuje a tancuje....

Víkend...

O mesiac už bude Mikuláš a ja som ešte stále nevybrala čižmy a zimné vetrovky...Je až neskutočné aká teplá, slnečná a príjemná je táto jeseň...

 Maťko bol takmer celú sobotu na túre (prihlásil sa tento rok na turistický krúžok). 

V nedeľu sme sa vybrali zazimovať chatu. Stretli sme sa tam takmer celá rodina...

Miesto obedu - opekačka...

Po obede - futbal ...

Len prosím, nespadni!

A ty tiež!

Každý pomáha ako môže...

V Ružíne je teraz hladina spustená nižšie a tak sa chalani mohli vyblázniť hádzaním kameňov. A skúšali si ozvenu. V tomto ročnom období sa to ozývalo krásne...

Hádzanie kameňov do Ružína...

Orechový koláč na oblátke...

 Predstavujem vám svoj najobľúbenejší zákusok. Vôbec nie je ťažké ho pripraviť a možno ho aj mnohé poznáte. Pre tých, ktorí ho ešte neochutnali ponúkam recept a odporúčam vyskúšať, je úžasný...

Cesto: 4 žĺtka a 25 dkg cukru vymiešame do peny

            pridáme: 20 dkg mletých orechov

                          3 PL preosiatej strúhanky

                          1/2 prášku do pečiva

                           sneh zo 6 bielkov

plech vyložíme papierom na pečenie, poukladáme oblátky tak, aby pokryli celú plochu a na ne vylejeme cesto. Pomaly pečieme asi 30 min na 190 stupňoch. Po vychladnutí natrieme plnkou.

Plnka: 25 dkg masla (ja používam Héliu)

           2 žĺtka

           20 dkg práškového cukru - tieto tri ingrediencie vymiešame šľahačom a

         pridáme 1 dcl horúcej kávy (hneď po zaliatí) na chvíľu sa nám to rozpustí, ale keď pokračujeme v šľahaní vytvorí sa veľmi jemná, ľahká chutná penová plnka.

Posyp: 10 dkg posekaných opražených orechov - keď sú jemne opražené, pridám k nim asi 2 hrste cukru a miešam, orechy sú potom chutnejšie, skaramelizované...

             postrúhanú čokoládu

Tento týždeň som si cestou do škôlky vzala fotoaparát. Jeseň je pre mňa najkrajším obdobím a to nielen kvôli jej farbám...

 

 

 

Pohľad z nášho kuchynského okna... (škola, do ktorej chodia chlapci)

Dni plynú...

Školský rok je už v plnom prúde a ja sa nestačím diviť ako ubieha týždeň za týždňom...

Miške sa v škôlke veľmi páči a preto, napriek môjmu pôvodnému plánu nechať ju ešte tento rok doma, sme sa rozhodli, že bude navštevovať škôlku aj ďalej. Chodí len na doobedia a je veľmi spokojná a šťastná.

Chlapci už mesiac "fičia" na peonze. Je to hračka z Mexika, ktorú im v septembri prišli do školy predstaviť. Neviem nakoľko je to rozšírené v iných mestách, ale u nás je to priam ošiaľ pre deti. Každý deň sa vonku deti stretávajú a nacvičujú si rôzne triky.

 Aj tí naši už čo-to zvládnu, dokonca sa im podarilo vyhrať niekoľko súťaží, v ktorých dostali - ďalšie peonzy.

Chalani s Mexičanmi, ktorí priniesli hračku do Košíc...

Vedeli ste, že u nás máme školské kráľovstvo? Že nie? Tak sa pozrite:

Aj náš Šimon bol doň prijatý a pasovaný samým kráľom... Na pamiatku dostal listinu o prijatí a CD s hymnou školy...

A ešte nechcem zabudnúť na jedno. Dostala som ocenenie od Letitie. Veľmi si to vážim a teším sa.