Dnes bolo v lese krásne...

Dnes pred obedom sme sa vybrali s deťmi na prechádzku do lesa. Les máme hneď za blokom, stačí prejsť 200 metrov a zrazu sa ocitnete v úplne inom svete. Naposledy som tam bola v lete, ale odkedy sa nám narodila malá Miška nepodarilo sa mi tam dostať.

Vtáčiky spievali a my sme sa brodili snehom a pozorovali ich. Zrazu sme zbadali traktor. Nikdy predtým som ho priamo v lese nevidela. Boli tam drevorubači a kácali stromy, traktor ich potom odtiahol na kraj lesa. To bol zážitok! Nie len pre deti, ale aj pre mňa, ešte som nemala možnosť vidieť to takto zblíska. Tomáško mal s rúbaním stromov problém, hneval sa, prečo ujo ničí tie chúdence stromy.

Malé občerstvenie pod strieškou, aby sme vládali kráčať ďalej.


Miške sa v lese tiež prvýkrát páčilo, spokojne si odfukovala v babyšatke.

Malí fyzici...

Tomáško dostal na narodeniny sadu fyzikálnych pokusov. Všetkých to veľmi zaujalo a radi sa s tým hrajú. Zatiaľ to berú ako nejaké kúzla, ale popritom ich zaujíma aj prečo to tak funguje. A tu je príležitosť vysvetliť im (samozrejme jednoducho) napríklad základy magnetizmu, mechaniky a pod. Vrelo odporúčam. (Aj ako učiteľka fyziky.)

Maťkove kresby...

Náš Maťko (6 rokov) veľmi rád kreslí a myslím si, že má aj talent. Teraz ho baví kresliť postavy, hlavne Spiderman, karateristi a pod. Aj toto sa mu v posledných dňoch podarilo:

Pracovná sobota...

Starostilosť o 7- člennú rodinu je niekedy náročná a tak sa snažím zapájať už aj deti, aby priložili aj oni ruku k dielu. Zatiaľ to robia veľmi radi. Cítia sa dôležití.


Ľubko povysával detskú izbu...


Maťko pozametal chodbu a potom spolu s Ľubkom vyniesli smetie - boli na seba nesmierne hrdí.


Ja som im za odmenu navarila ich najobľúbenejšie jedlo - halušky s tvarohom. Mimochodom vyváram v dvoch hrncoch. Čo bude, keď vyrastú?

Na mňa ešte čaká takáto kopa prádla na žehlenie a to žehlím 1-2 krát týždenne!

A teraz sa vrátim k môjmu pleteniu, už mám hotové aj rukavice a takto to vyzerá celé - pripravené na darovanie...

Moje nohy, tvoje nohy...

Nohy dcéry a matky, nohy po 33 rokoch...
Jedny neprešli ešte ani krok, druhé toho už majú nachodené až až...
Ani sa nenazdáme a budú kráčať jedny vedľa druhých...

Uplietla som ďalšiu čiapku...

Táto bude zdobiť hlavu mojej kamarátky. Veľmi sa z nej teším, pretože prvý krát som háčkovala kvietky, naučila som sa ich zo stránky : háčkované čiapočky
Možno si tiež niečo podobné urobím. Ešte k nej chcem dorobiť rukavičky.

Mojich päť pokladov...

Náročný víkend ...

Tento víkend bol plný zážitkov, emócií, stretnutí... V piatok mali naši škôlkari karneval. Maťko sa rozhodol byť Robin Hood, Ľubko Človeče, nehnevaj sa a Šimonko dinosaurus. Nie sú zlatí? S maskami nám ako vždy vypomohla babka Eva. Ešte že ju máme.

Na druhý deň bola sobota, 14. februára. Už od roku 2001 tento deň neoslavujeme len preto, že je sv. Valentína, ale aj preto, že sa nám narodil náš prvorodený syn - Tomáško. Ako rýchlo ten čas beží... Prešlo osem rokov a my sme sa z dvojčlennej rodiny rozrástli na sedemčlennú... Som Bohu vďačná za každé moje dieťa. Každé je pre mňa obrovským zázrakom.
No a aby toho na oslavovanie nebolo ešte stále málo, v tento deň sme sa rozhodli pokrstiť našu Mišku.


Už siedmy rok sme v neokatechumenátnom spoločenstve a tak bola Miška pokrstená ponorením.

Prípravy na krst 2

Miškin krst je už predo dvermi. Aj naše prípravy naň vrcholia. Dnes sme boli za kňazom, ktorý bude Mišku krstiť. Rozprávali sme sa o krste, o tom, aký má pre človeka zmysel, o tom, že máme nádej zmŕtvychvstania, a to nie len po smrti, ale každý deň. Keď prežívame ťažkosti, máme nádej, že sa skončia, že ak prijmeme kríž spolu s Kristom, spolu s Kristom ho aj premôžeme.
Čo sa týka praktických vecí, aj tie sú už zabezpečené. Babka sa postarala o šaty. Miška v nich bude ako princezná.

Aj pečenie koláčov už máme zvládnuté. Keďže je krst 14.2., rozhodla som sa napiecť srdiečka.


A pomáhal aj Šimon...

Moji Valentínkovia

Milé moje deti, pretože vás veľmi ľúbim a som šťastná, že som vaša mama, rozhodla som sa urobiť pre vás taký malý darček - srdiečka.

Budú zdobiť naše dvere, aby vítali každého, kto k nám prichádza.

Príprava na Miškin krst 1

V sobotu 14.2.2009 sa chystáme pokrstiť naše piate dieťa - Mišku a tak, ako všetkým aj jej som začala vyšívať krstnú košieľku.

A takto sa mi to podarilo.

Čiapka je už hotová

Takto vyzerá už hotová čiapka. Však to nášmu tatovi Mirkovi pristane?

Aj Miška mi pomáha pri pletení...

Ešte nemám ani tri mesiace a už sa učím: hladko, obratko... Pletieme s mamkou čiapku pre nášho tata.

Ako v rozprávke...

Minulý týždeň sme boli na Opátke. Odbočili sme z hlavnej cesty a ocitli sme sa v krásnej zasneženej krajine.
Dnes sme sa boli s detmi prejsť a vonku bolo 10 stupňov nad nulou - jar... Aká zmena za týždeň!
Páčilo sa mi aj jedno, aj druhé.

Darček pre moju priateľku

A tu je ďalšie ovocie - čiapka a šál pre moju priateľku, ktorá mi pomohla.

Plietla som...

Keď odchádzala moja sestra Mimka späť do Ameriky, zasiala tu netušiac semienko, ktoré teraz klíči a rastie. Začalo to tým, že ma poprosila, či by som jej nepomohla upliecť čiapku. Lenže čas nám rýchlo ubehol a bol tu posledný deň jej pobytu na Slovensku. Tak sme sa dohodli, že ona kúpi vlnu a ja jej tú čiapku upletiem sama. Ešte v ten večer som sa do čiapky pustila a nešla spať, kým čiapka nebola na svete.

Potom som sa pustila do šálu a rukavíc. Vyzerá to takto.
Kedysi som veľa plietla, ale v poslednej dobe mi chýbala inšpirácia, nemala som chuť a myslela som si, že ani čas. Teraz je už skoro mesiac, čo Mimka odišla a ja pletiem a pletiem... Už mám chuť. A čas? Ten si nájdem. Veď radosť z toho, že niečo pekné vytvorím mi dáva elán do ďalšieho dňa. Ďakujem Mimka, že si ma "nakopla".

Baby šatka je úžasná vec...

Ako naraz povysávať a uspať dieťa, ktoré nehce ležať v postieľke? Mne pomohla babyšatka. Po chvíli som mala poriadok a Miška si pospala...Mimochodom, fotil ma Ľubko. Celkom slušné na päťročného chlapca...