Keď odchádzala moja sestra Mimka späť do Ameriky, zasiala tu netušiac semienko, ktoré teraz klíči a rastie. Začalo to tým, že ma poprosila, či by som jej nepomohla upliecť čiapku. Lenže čas nám rýchlo ubehol a bol tu posledný deň jej pobytu na Slovensku. Tak sme sa dohodli, že ona kúpi vlnu a ja jej tú čiapku upletiem sama. Ešte v ten večer som sa do čiapky pustila a nešla spať, kým čiapka nebola na svete.
Potom som sa pustila do šálu a rukavíc. Vyzerá to takto.
Kedysi som veľa plietla, ale v poslednej dobe mi chýbala inšpirácia, nemala som chuť a myslela som si, že ani čas. Teraz je už skoro mesiac, čo Mimka odišla a ja pletiem a pletiem... Už mám chuť. A čas? Ten si nájdem. Veď radosť z toho, že niečo pekné vytvorím mi dáva elán do ďalšieho dňa. Ďakujem Mimka, že si ma "nakopla".
Kedysi som veľa plietla, ale v poslednej dobe mi chýbala inšpirácia, nemala som chuť a myslela som si, že ani čas. Teraz je už skoro mesiac, čo Mimka odišla a ja pletiem a pletiem... Už mám chuť. A čas? Ten si nájdem. Veď radosť z toho, že niečo pekné vytvorím mi dáva elán do ďalšieho dňa. Ďakujem Mimka, že si ma "nakopla".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára