Kvietkovaná kolekcia...

Viem, kvety sú už odkvitnuté a možno by sa to, čo tu teraz pridávam hodilo skôr na jar. No mne sa ešte chcelo tvoriť kvietky. A tak vznikla táto kolekcia:

 

 

 

Možno vám tento môj príspevok rozjasní jesenné chladné dni... Ak to tak bude, budem rada.

Fimovanie...

 Po dlhšom čase som opäť otvorila krabicu s fimom a po niekoľkých večeroch vznikli aj takéto kúsky...

Malé oranžové ruže...

Veľké žlté ruže...

Fialové strapatice...

A tiež som vyskúšala niečo extravagantné...

 

Jaskyňa Zlá diera

Tento rok sme niekoľko krát prechádzali tunelom Branisko a zakaždým sme si vraveli, že by sme chceli zájsť do jaskyne Zlá diera (odbočuje sa k nej pred tunelom Branisko). Už sme tam raz boli, ale to boli chalani ešte malí, vlastne bol dnu len Maťko, aj to v krosnách na manželovom chrbte...
Využili sme včerajší voľný deň a ešte stále pekné počasie a Výprava - Zlá diera sa mohla uskutočniť.

Ihrisko pri jaskyni...

Pripravení na vstup.

 

Strčte tri prsty do jazierka a môžete si zaželať tri želania...

Dotýkať sa jaskynnej výzdoby je zakázané ale tento kus sme si mohli poťažkať...

Zostupujeme do najnižšieho bodu jaskyne...

 

A teraz treba znova vyliezť...

Aj kosti uhynutých zvierat sme si mohli poťažkať...

Karbitova lampa...

Bol to krásny výlet, jaskyňa plná zážitkov a ako povedal Tomi - adrenalín...

Šolský rok začal...

Pred týmto školským rokom mám veľký rešpekt. Hneď vám poviem prečo.
Tomáš, najstarší je už piatak. Bude mať veľa učiteľov, iný prístup ako doteraz (mal veľmi láskavú pani učiteľku) - jednoducho dosť veľká zmena...
Maťko - tretiak - ten je asi najviac v pohode, už teraz rozmýšľa, akú bude mať ročníkovú prácu...
Ľubko  - druhák - presunuli sme ho do inej triedy, z klasickej do alternatívnej. Aj keď je to na jednej škole, zmenil pani učiteľku, kolektív, pribudnú mu povinnosti, aj písanie ročníkovej práce. Bude mu treba zo začiatku pomôcť, no pevne dúfam, že to zvládne.
Šimonko nastúpil do prvého ročníka. Má bývalú Tomáškovu pani učiteľku, najlepší kamarát sedí s ním v lavici - čo viac si môže priať. Včera večer pred spaním vyhlásil: "Ja sa už tak teším na zajtra..." Tiež len dúfam, že nabehne na školský systém a do školy bude chodiť rád.
A Miška? Tak tá včera išla prvý krát do škôlky. Zatiaľ sme sa dohodli, že len na tri hodiny a asi len na jeden mesiac, pretože ja ostávam naďalej doma. (Požiadala som o predĺženie rodičovskej dovolenky. ) Do škôlky sa veľmi tešila, už to tam poznala, keďže so mnou chodila po Šimonka. Vedela, že sú tam hračky, bábiky. kočiariky, pozná pani učiteľky a má tam aj kamarátky. 

 

 Dnes sme všetkých odprevadili a ostali sme s manželom doma sami... Taký zvláštny pocit...

Školáci na výtvarnú potrebujú krabicu, aby si mali kde uložiť všetky pomôcky.  Ja som tým našim vyzdobila krabice pomocou servítkovej techniky a akrylových farieb - každý si vybral aký motív chce. Použila som kufríky, ktoré dostali v pôrodnici, keď sa narodili. Vtedy som ich odložila - a teraz sa zišli... Do školy si dnes kufríky hrdo niesli sami...

Štyri dni v Raji...

Ešte sme využili  pekné počasie a  posledné prázdninové dni sme strávili v Slovenskom Raji. Je to naše obľúbené miesto. Chodila som tam už ako dieťa s rodičmi, neskôr s partiou mladých, keď sme s manželom boli len priatelia, či už ako rodina s našimi deťmi...

Tentokrát sme v Raji strávili len štyri dni, ale boli to naplnené, bohaté, veselé, úžasné štyri dni. Naozaj ako v raji...

Šantenie pri chate...

Miška a Tomi si to skúšali takto...

Večerné stolovanie vonku nemalo chybu...

 V Spišskej Novej Vsi sme sa boli okúpať na kúpalisku a druhý deň sme navštívili ZOO...

Kto nakreslil auto, dostal balón...

Zmrzlina nám dobre padla...

 Byť v Slovesnkom Raji a neísť na túru, to by nebolo ono. Nemohli sme vybrať veľmi náročné túry, aby sme neprišli o niektoré s našich detí :-) , rozhodli sme sa pre klasiku - Tomášovský výhľad.

 Cestou sme sa zastavili na mieste našich spomienok. Tam sme trávievali dovolenky s rodičmi a neskôr ako mládežníci... Našli sme pozostatky po búrke - polámané stromy, no nielen to. Na mieste, kde kedysi bolo veľmi živo, chodili tam kempovať nielen Slováci, ale aj ľudia z Nemecka, Poľska, Čiech a v chatkách bolo vždy obsadené dnes nájdete len zarastenú lúku a rozpadávajúce sa chatky. Dokonca aj reštaurácia je už mimo prevádzky. No, aspoň černice som nazbierala...

Nie je úžasné, keď vyšliapete konečne  na kopec  a zrazu sa objaví takáto nádhera?

Zaslúžený oddych a malé občerstvenie...

A mohli sme pokračovať ďalej - schádzali sme dolu pod Tomášovský výhľadk ústiu Bieleho potoka.

Pohľad na Tomášovský výhľad zdola...

Toto som si musela odfotiť...

Posledný deň sme sa rozhodli už len pre menšiu prechádzku. Pôvodne sme mali v pláne Soviu skalu, no zle sme odbočili a tak sme sa popri Hornáde dostali do Smižian a potom hornou trasou znova na Čingov. Neľutujem, že sme trošku poblúdili, deťom sa veľmi páčilo hádzať "žabky" do vody...

A keď sme opäť vyšli na kopec, aha aký výhľad... Soviu skalu sme si pozreli z druhej strany. A nabudúce už vieme, kam sa vyberieme...

Keď už malé nôžky nevládzu...

Len čo sme došli na chatu a začali baliť, prvý krát sa spustil lejak. Ako načasované...

Chlapcom sa v Slovenskom Raji zapáčilo. Už teraz sa tešíme na ďalšie leto a Tomi s Maťkom si už chcú vyskúšať aj stupačky a rebríky...

Plstenie, korálkovanie...

Musím povedať, že ma to fakt baví a veľmi si pri tom oddýchnem. O čom hovorím? Samozrejme o tvorení. Tentokrát ide o plstené korálky a ich kombináciu s inými komponentami...

Ešte som urobila aj zelené náušnice - brúsené korálky kombinované s kovovými a to všetko trošku odrôtované...