Nech žijú námorníci!

Tentokrát som vytvorila námornícku kolekciu. Už dávno som to nosila v hlave, teraz prišiel čas na realizáciu. Tak nech sa páči, nahliadnite:

 

 

 

 

Fíha v Košiciach...

Miška je faninka Fíhy už dosť dlho. Na narodeniny dostala DVD a odvtedy si pospevuje a tancuje fíhovské pesničky. Keď sme sa dozvedeli, že Fíha má prísť aj k nám do Košíc, začali sme zháňať lístky...

Miška veľmi túžila po takých šatách ako má Fíha a snívala o tom, že na predstavení budú dve Fíhy. Poprosili sme teda babku o pomoc a ona ochotne ušila Miške kostým. Hrdo sa do neho obliekla a ušli sa nám miesta v prvom rade, takže sa Miška skutočne počas jednej pesničky dostala na javisko a tak boli na pódiu dve Fíhy... 

Po vystúpení sme ešte chvíľku počkali a Miška darovala Fíhe vlastnoručne vyrobené srdiečko a poďakovanie za veľa pekných pesničiek.

Myslím, že tento zážitok si bude Miška veľmi dlho opatrovať, celý čas jej žiarili očká a bolo vidno, aká je šťastná. Domov sme šli autobusom vo Fíhovských šatách...

Deň matiek...

Pre teba mama

Moja mama najlepšia je,
upratuje, žehlí, šaty perie,
háčkuje aj veľa tvorí,
každý deň mi 3-krát varí.

Nachodí sa pri tom veľa,
jej voľný deň je len nedeľa.
Vtedy môže oddychovať, 
doma si len vylihovať.

Na ďalší deň však práca nová, 
upratovať byt znova.
Ja mám len pár povinností, 
zatiaľ čo ju bolia kosti.

Viem, že má ma rada,  
vidím to keď ma zbadá.
Jej oči sú ako dve krásky,
plné obrovskej lásky.

Preto jej na sviatok darček chcem dať,
aby sa so mnou mohla hrať,
aby sme spolu mali čas,
na chvíle plné krás.

Túto  básničku som dnes dostala od Maťka. Nie je úžasná? Môj malý básnik...

Aj ostatní nezabudli a darovali mi krásne darčeky ku dňu matiek. Dojali ma, ako to všetko pripravili a tajili a dnes to vytiahli. ĎAKUJEM, že môžem byť mamou a že mám tak úžasné deti.

Čo vzniko počas posledných večerov...

 Táto technika je dosť pracná, každý typ kvietku si musíte pripraviť, ale efekt stojí za to...

Už som aj zabudla na metalické fólie, ktoré som kúpila dávnejšie. Znova som ich vytiahla a použila, oživí to...

 

 

 Prvotiny, ktoré vznikli použitím lakovej fixky, nie je to celkom vydarené, ale naučím sa, ako jemnejšie kresliť (aspoň dúfam :-) ).

 Posledným kúskom je brošňa - tiež prvotina tejto techniky - vyryla som ešte do nevypečeného fima obrázok, vypiekla som ho a potom som do rýh votrela čiernu olejovú farbu.Nakoniec som to prebrúsila, nalakovala a hotovo!

Momentky z lesa...

 Každé ráno, keď otvorím v kuchyni okno, počuť z lesa spev vtákov. Mám toto obdobie veľmi rada. Dnes sme vytiahli bicykle, korčule, odrážadlo a vybrali sme sa na prechádzku. V lese je všetko zakvitnuté veternicou hájnou a fialkami. Jednoducho nádhera!

Malá prestávka na oddych

Tomi mi už konkuruje, zo sebou si nosí nový foťák a zachytáva, čo ho zaujme...

Náš Ľubko - adrenalínový športovec. Čo na tom, že nedávno mal zlomenú ruku...

Okrem športovania sme dnes mali prestávku na stavbu prístreškov. Chlapci zvyknú sledovať dokumentárny film Ultimate survival (Boj o prežitie) - nechali sa inšpirovať... Postavili v lese 3 prístrešky...

 

 

Vychutnávame si slnko...

 Konečne! Konečne sme sa dočkali tepla a slnka. Skočili sme síce rovno do leta, ale to nevadí. Mám úplne inú náladu, mám chuť upratať všetky skrine, umyla som okná, teším sa na výlety... Aj deti ožili (niežeby neboli dosť živí), vytiahli florbalky, bycikle, začal u nás intenzívnejšie zvoniť zvonček (kamaráti chodia po chlapcov, aby si išli zahrať futbal)...

Dnes sme poobedie strávili na ihrisku. Kým sa deti hrali, ja som si ukrojila chvíľku na knižku. Teraz mám rozčítanú jednu veľmi dobrú.

Volá sa Mámin seznam. Poznáte ju niekto? Je to skutočný príbeh. Mame dvoch malých chlapcov pred pár rokmi zistili rakovinu v pokročilom štádiu a ona vedela, že sa nemôže vyliečiť. S pomocou manžela začala spisovať zoznam rád a pokynov, ktorými sa má rodina riadiť, keď už ona nebude. Nechcela, aby sa manžel po jej odchode cítil sám a aby na ňu chlapci spomínali a mohla na nich tak aj naďalej pôsobiť. O tomto Maminom zozname sa dozvedela miestna tlač a po veľkom ohlase anglických médií sa otec Singe rozhodol, že celý príbeh vyrozpráva... Je to veľmi dojemný príbeh. Veľmi dobre sa číta.

A tu sú výtvory Maťka a Šimona. Je vám to povedomé? Áno, je to Albert Einstein...

Pobyt vonku sme zakončili na zmrzline...

Ročníkové práce...

Ľubko  a Maťko chodia do alternatívnych tried pre deti s intelektovým nadaním. Každý rok majú za úlohu pracovať na ročníkovej práci. Tému si vyberajú sami, podľa záujmu. Maťko si tento rok vybral Svet animácií, je to jeho záľuba, s Tomášom stále niečo tvoria. Ľubko sa ťažšie rozhodoval, nakoniec si vybral tému Život s celiakiou. Je to pre neho niečo, s čím sa musel naučiť od augusta žiť a pri písaní práce sa aspoň o svojej chorobe dozvedel veľa nových informácií

.

Práce sú dokončené, odovzdané, teraz ich ešte čaká odprezentovať svoju prácu pred spolužiakmi. S tým už majú skúsenosť, tak snáď to nebude až také náročné. 

Ja som v ich veku nič podobné nerobila. Venovať sa nejakej téme rok, zbierať si o nej informácie, dať si ich dokopy, napísať prácu a odprezentovať ju, to som prvýkrát riešila asi až na vysokej škole. Naši chlapci sú k tomu vedení už na prvom stupni. Nie je to vždy jednoduché, nechce sa im, niekedy nevedia ako začať. Maťko tento rok písal už svoju štvrtú ročníkovú prácu a robil ju sám. Moja pomoc spočívala už len v kontrole, oprave chýb a povzbudzovaní. Som na svojich chlapcov hrdá a vidím, že aj oni sú radi, keď si môžu vo svojej práci zalistovať a keď majú týždeň prezentácií, chodia domov plní dojmov a nových poznatkov. Väčšinou sú takí zmotivovaní, že hneď rozmýšľajú nad témou, na ktorej chcú na ďalší rok pracovať.