Ľubko a Maťko chodia do alternatívnych tried pre deti s intelektovým nadaním. Každý rok majú za úlohu pracovať na ročníkovej práci. Tému si vyberajú sami, podľa záujmu. Maťko si tento rok vybral Svet animácií, je to jeho záľuba, s Tomášom stále niečo tvoria. Ľubko sa ťažšie rozhodoval, nakoniec si vybral tému Život s celiakiou. Je to pre neho niečo, s čím sa musel naučiť od augusta žiť a pri písaní práce sa aspoň o svojej chorobe dozvedel veľa nových informácií
.
Práce sú dokončené, odovzdané, teraz ich ešte čaká odprezentovať svoju prácu pred spolužiakmi. S tým už majú skúsenosť, tak snáď to nebude až také náročné.
Ja som v ich veku nič podobné nerobila. Venovať sa nejakej téme rok, zbierať si o nej informácie, dať si ich dokopy, napísať prácu a odprezentovať ju, to som prvýkrát riešila asi až na vysokej škole. Naši chlapci sú k tomu vedení už na prvom stupni. Nie je to vždy jednoduché, nechce sa im, niekedy nevedia ako začať. Maťko tento rok písal už svoju štvrtú ročníkovú prácu a robil ju sám. Moja pomoc spočívala už len v kontrole, oprave chýb a povzbudzovaní. Som na svojich chlapcov hrdá a vidím, že aj oni sú radi, keď si môžu vo svojej práci zalistovať a keď majú týždeň prezentácií, chodia domov plní dojmov a nových poznatkov. Väčšinou sú takí zmotivovaní, že hneď rozmýšľajú nad témou, na ktorej chcú na ďalší rok pracovať.
Vaši chlapci sú veľmi šikovní a zodpovední.. :)
OdpovedaťOdstrániťAj ten môj si mal v škole robiť každý rok čosi podobné. Ale vôbec sa mu do toho nechcelo. (Robili to výlučne v škole, takže som mu ani veľmi pomáhať nemohla.) A obdobie prezentácií by najradšej celkom vytesnil. Žiadna motivácia k ďalšej práci, alebo nadšenie z vedomostí, o ktoré sa delili spolužiaci. Skôr sklamanie, že ho už moc nepočúvali, keď prezentoval on. Ktovie, či je to povahou, alebo vedením v škole. Asi máte v Košiciach motivovaných učiteľov. :)