Zelený šál.../ Green Scarf...

K jahodovej čiapke je už na svete aj šálik. Rozhodla som sa pre mandľový vzor a na konci lístoček.

The strawberry hat is now accompanied by a scarf. I decided for an almond pattern with the leaf at the end.

Spokojná Miška...
Happy Miska...

Šimon a jeho dvojník.../ Simon and his twin...

Dnes sa chceli Ľubko a Šimonko zahrať na maliarov, tak sme si vymysleli takúto úlohu: Nakresliť Šimonka v životnej veľkosti...
Lubko and Simonko decide to be an paint artists today, so we came up with an idea to draw life-sized Simon.

Ja som im pomohla obkresliť Šimona...
I helped with Simon's outlines...

Mal z toho veľkú radosť.
He was so excited.

A potom sa maliari pustili do práce...
And then the boys started...

Pomáhala aj Miška...
Miska helped as well...

Wau a dielo je hotové! Máme ďalšieho Šimona!
Wow, the art piece is done! Now we have two Simons!

Jahodová čiapka.../ Strawberry hat...

Tie silvestrovské jahody ma inšpirovali a tak vznikla jahodová čiapka pre Mišku... Ešte k nej plánujem vyrobiť rukavičky a šál.

I was inspired by our New Year Eve's strawberries dipped in chocolate to make this hat for Miska. Scarf and gloves are will come soon.

Začiatok roka...

Rok 2010 sme nezačali nejako slávne. Okrem manžela a najstaršieho syna, Tomáška sme všetci chorí. Len dúfam, že sa preliečime čo najskôr a že sa choroba nebude cez nás točiť.

Silvestrovali sme spolu s deťmi, tie postupne zaspávali. Tomáš tento rok prvý krát vydržal až do polnoci, bol na to patrične hrdý.

Deti sa tešili na prskavky, aj Miška mala z toho obrovský zážitok...

Urobili sme si dobroty...

Mali sme tvorivú pohodu...

Toto je výsledok Maťkovho Silvestra - kresba do ročníkovej práce -nebezpečný tiger...

No a ja som si vyložila nohy a plietla - takto si predstavujem pohodu...

Rok 2009...

Keď sa obzriem za rokom 2009, musím povedať, že bol to jeden z najúžasnejších rokov môjho života.

- bol to prvý rok našej Mišky;
- rok, keď sa Maťko stal školákom;

- rok, keď som sa po dlhom čase znova stretla s mojou sestrou Mimkou, ktorá žije v USA;

- rok, keď som objavila blog a vytvorila si vlastný;

- rok, v ktorom som sa znova vrátila k ručným prácam, naučila som sa háčkovať, drôtikovať, objavila som Fimo;

- rok plný zážitkov a stretnutí s úžasnými ľuďmi;

- rok, v ktorom som si uvedomovala prítomnosť Boha v našom živote a to, ako veľmi nás miluje...


Dúfam, že aj ten ďalší rok, rok 2010, bude pre nás požehnaným a zmysluplným. Neviem, čo nás čaká, aké skúšky, radosti, či trápenia, ale chcem to prijímať ako dar...
Aj vám všetkým, ktorí čítate môj blog, prajem , aby bol pre vás rok 2010 darom. Časom, ktorý využijete na to, čo má zmysel...

Prázdninový čas...

Počasie je túto zimu veľmi zvláštne... Včera som si urobila fotku, pretože som mala pocit, že zima už skončila a teraz už príde jar. Aj deti sa tešili, že už sa o chvíľu budeme chodiť kúpať na kúpalisko... No dnes sme sa zobudili a všetko je opäť biele. Tomi a Maťko vytiahli pekáče a išli sa von pošmýkať.

Tomi sa rád "zašije " ku knihe. Začali ho baviť detektívky. Som rada, že čítanie ho nadchlo...

Maťko väčšinu času teraz venuje svojej ročníkovej práci. Píše o nebezbečných zvieratách (tému si sám vybral). Učí sa popritom pracovať s počítačom. Je veľmi húževnatý a často sa zriekne aj rozprávky, len aby napísal čo najviac.

Ja som dokončila jednu čiapku - darček a pustila som sa do čiapky pre Mišku, červenú ešte nemá a hodí sa jej k jednej vetrovke.

Naše Vianoce...

Vianoce sú sviatky, ktoré mám obzvlášť rada. Vychutnávam si každý rok tú atmosféru, vôňu, pokoj, radosť detí, očakávanie... Aj keď viem, že to najdôležitejšie sa odohralo v chudobe, jednoduchosti, nebolo tam nič z toho, čo zažívame dnes na Vianoce. Uvedomujem si, že ak by boli Vianoce len o výzdobe, vianočných trhoch, pečení, o darčekoch a rozprávkach v telke, bolo by to prázdne a povrchné. Ak sa staráme len o tieto veci a Ježiša nechávame za dverami našich domovov, je to tak, ako keby sme urobili oslavu pre toho, kto má narodeniny a on by tam nebol. Nie preto, že by nechcel, ale pre to, že ho tam nechceli ostatní, respektíve naňho zabudli. Nebolo by to čudné?

Od kedy máme deti, na Vianoce k nám chodia moji rodičia, aj tento rok to bolo tak. Vianočnú rybu pripravuje môj ocko, stále vymyslí niečo nové...

Nepohoršite sa, deti majú naliaty len džús...

Vytúžené rozbaľovanie darčekov...

Najskôr zjedli medovníčky a potom sa pustili aj do misky...

Tomi veľmi túžil po diskotékovej guli (rád hrá divadlo a robí rôzne efekty), tak ju dostal pod stromček. Hneď ju šiel vyskúšať a Miška pochopila, načo to je a začala tancovať...