Čo vzniko počas posledných večerov...

 Táto technika je dosť pracná, každý typ kvietku si musíte pripraviť, ale efekt stojí za to...

Už som aj zabudla na metalické fólie, ktoré som kúpila dávnejšie. Znova som ich vytiahla a použila, oživí to...

 

 

 Prvotiny, ktoré vznikli použitím lakovej fixky, nie je to celkom vydarené, ale naučím sa, ako jemnejšie kresliť (aspoň dúfam :-) ).

 Posledným kúskom je brošňa - tiež prvotina tejto techniky - vyryla som ešte do nevypečeného fima obrázok, vypiekla som ho a potom som do rýh votrela čiernu olejovú farbu.Nakoniec som to prebrúsila, nalakovala a hotovo!

Momentky z lesa...

 Každé ráno, keď otvorím v kuchyni okno, počuť z lesa spev vtákov. Mám toto obdobie veľmi rada. Dnes sme vytiahli bicykle, korčule, odrážadlo a vybrali sme sa na prechádzku. V lese je všetko zakvitnuté veternicou hájnou a fialkami. Jednoducho nádhera!

Malá prestávka na oddych

Tomi mi už konkuruje, zo sebou si nosí nový foťák a zachytáva, čo ho zaujme...

Náš Ľubko - adrenalínový športovec. Čo na tom, že nedávno mal zlomenú ruku...

Okrem športovania sme dnes mali prestávku na stavbu prístreškov. Chlapci zvyknú sledovať dokumentárny film Ultimate survival (Boj o prežitie) - nechali sa inšpirovať... Postavili v lese 3 prístrešky...

 

 

Vychutnávame si slnko...

 Konečne! Konečne sme sa dočkali tepla a slnka. Skočili sme síce rovno do leta, ale to nevadí. Mám úplne inú náladu, mám chuť upratať všetky skrine, umyla som okná, teším sa na výlety... Aj deti ožili (niežeby neboli dosť živí), vytiahli florbalky, bycikle, začal u nás intenzívnejšie zvoniť zvonček (kamaráti chodia po chlapcov, aby si išli zahrať futbal)...

Dnes sme poobedie strávili na ihrisku. Kým sa deti hrali, ja som si ukrojila chvíľku na knižku. Teraz mám rozčítanú jednu veľmi dobrú.

Volá sa Mámin seznam. Poznáte ju niekto? Je to skutočný príbeh. Mame dvoch malých chlapcov pred pár rokmi zistili rakovinu v pokročilom štádiu a ona vedela, že sa nemôže vyliečiť. S pomocou manžela začala spisovať zoznam rád a pokynov, ktorými sa má rodina riadiť, keď už ona nebude. Nechcela, aby sa manžel po jej odchode cítil sám a aby na ňu chlapci spomínali a mohla na nich tak aj naďalej pôsobiť. O tomto Maminom zozname sa dozvedela miestna tlač a po veľkom ohlase anglických médií sa otec Singe rozhodol, že celý príbeh vyrozpráva... Je to veľmi dojemný príbeh. Veľmi dobre sa číta.

A tu sú výtvory Maťka a Šimona. Je vám to povedomé? Áno, je to Albert Einstein...

Pobyt vonku sme zakončili na zmrzline...

Ročníkové práce...

Ľubko  a Maťko chodia do alternatívnych tried pre deti s intelektovým nadaním. Každý rok majú za úlohu pracovať na ročníkovej práci. Tému si vyberajú sami, podľa záujmu. Maťko si tento rok vybral Svet animácií, je to jeho záľuba, s Tomášom stále niečo tvoria. Ľubko sa ťažšie rozhodoval, nakoniec si vybral tému Život s celiakiou. Je to pre neho niečo, s čím sa musel naučiť od augusta žiť a pri písaní práce sa aspoň o svojej chorobe dozvedel veľa nových informácií

.

Práce sú dokončené, odovzdané, teraz ich ešte čaká odprezentovať svoju prácu pred spolužiakmi. S tým už majú skúsenosť, tak snáď to nebude až také náročné. 

Ja som v ich veku nič podobné nerobila. Venovať sa nejakej téme rok, zbierať si o nej informácie, dať si ich dokopy, napísať prácu a odprezentovať ju, to som prvýkrát riešila asi až na vysokej škole. Naši chlapci sú k tomu vedení už na prvom stupni. Nie je to vždy jednoduché, nechce sa im, niekedy nevedia ako začať. Maťko tento rok písal už svoju štvrtú ročníkovú prácu a robil ju sám. Moja pomoc spočívala už len v kontrole, oprave chýb a povzbudzovaní. Som na svojich chlapcov hrdá a vidím, že aj oni sú radi, keď si môžu vo svojej práci zalistovať a keď majú týždeň prezentácií, chodia domov plní dojmov a nových poznatkov. Väčšinou sú takí zmotivovaní, že hneď rozmýšľajú nad témou, na ktorej chcú na ďalší rok pracovať.

Fimo kúsky...

 Kopla ma múza a vznikli z toho tieto nové kúsky - tentokrát sady šperkov... Samozrejme som na nich pracovala niekoľko večerov.

 Vrstvenie kruhov sa mi začalo veľmi páčiť, určite v tom budem pokračovať aj v iných farebných odtieňoch.

 Skúsila som aj náramky, tie som zatiaľ nevyrábala, uvidím, či sa budú páčiť...

 

Darček pre synovca...

  Znova som mala chuť niečo uháčkovať a keďže mám malého synovca a medvedíkovú čiapku som už dlho okukovala, bolo rozhodnuté.

 Aby bol malý Daniel doladený, spravila som mu aj capačky. Takýto typ som robila prvýkrát.

V kuchyni...

 Keď idem variť, Miška si pritiahne stoličku a chce mi pomáhať. Tentokrát sme robili bezlepkové bryndzové pirohy.

 Odkedy majú bezlepkovú diétu, pirohy sme robili prvýkrát. Nevedeli sa ich dojesť. Keď už nebolo, Ľubko vyhlásil, že to bol najhorší obed, lebo ho bolo málo (zjedol tuším 9 - 10 pirohov). Tak som mu navrhla, že ak mi zájde do obchodu pre ďalšiu bryndzu, ešte mu pirohy dorobím. V momente bol oblečený a vyrazil. A tak som musela dorábať...

 A tu je príklad brigády v kuchyni, keď mi pomáhajú 5 pomocníci... Potom sa dá naraz robiť viac vecí. Tu sme pripravovali obed a zároveň piekli koláče.

Festival Cineama...

Nedávno som písala o nečakanom víťazstve našich chalanov na prehliadke Rec Play. Včera sme boli v Rožňave na krajskom kole súťaže, tam sa to volá Festival Cineama. Bol to zaujímavo strávený deň. Stretli a spoznali sme nových ľudí, ktorí sú zapálení pre tvorbu či už animovaných, alebo dokumentárnych filmov. 

Filmári a filmušky z Košíc

Pozreli sme si filmy, ktoré postúpili do krajského kola, poobede sme sa zúčastnili rozborového seminára, kde sa porotcovia vyjadrovali k filmom, hovorili, čo bolo dobré, čo by sa dalo urobiť inak, lepšie...

 Na záver prišlo vyhlasovanie výsledkov. S animáciou Olympijské hry skončili chlapci na 3. mieste a s filmom, ktorý robili na krúžku Detská filmová spoločnosť sa umiestnili na 1. mieste. S obidvoma filmami postupujú do celoštátneho kola. Do Košíc sme si niesli Goskara - sošku, ktorá bola ocenením pre víťazný film.

Chlapci s vedúcim krúžku Ivanom Čepekom