Pár noviniek z júnovej tvorby...

 Ľudia sa ma pýtajú, kedy to pri mojich deťoch stíham... Je to môj relax a možno práve preto, že som niekedy cez deň v kolotoči, potrebujem si večer, keď je už ticho sadnúť a niečo tvoriť... Tentokrát prišlo na rad fimo. Tu je zopár kúskov, ktoré som posledný mesiac vyrobila.

 

 

 

 

Ak je tu niečo, čo sa vám páči a neviete si také sama urobiť, nakuknite do môjho obchodíka...

Začala letná sezóna...

 Posledné dva týždne sme mali dosť perné. Zažili sme toho tááák veľa.

Maťko mal zážitok na Dni plnom energie (akcia z manželovej práce). Išiel si pre podpis na sádru a Marián Čekovský a Peter Marcin s ním urobili na pódiu krátky rozhovor...

Ľubko a Šimon si vyskúšali bandži trampolínu. Najskôr som ich musela nahovárať a potom sa im to tak zapáčilo, že nechceli skončiť :-)

Takto sa nám predvádzal páv - nie je krásny?

Na druhý deň sme len my, dospeláci išli do Budapešti. Bolo tam stretnutie Neokatechumenátnych spoločenstiev s Kikom (je to človek, ktorý začal Neokatechumenátnu cestu). Tí dvaja, s ktorými sme sa odfotili sú pútnici z Poľska, ktorí u nás jednu noc prenocovali. Myslím, že prijať ich bolo skutočne požehnaním pre našu rodinu - veľmi oslovili naších chalanov.

Ďalší víkend sme sa preniesli do stredoveku, keď sa pred 700 rokmi odohrala bitka pri Rozhanovciach. Jej rekonštrukciu sme si boli pozrieť priamo na bojisku.

Dobový drotár - vyrába krúžkovú košeľu...

Pekné horúce dni sme si spestrili minigolfom. Pamätám si, keď sme ešte ako slobodní chodili hrávať túto hru a raz sme stretli takú väčšiu partiu - bola to celá rodina, ktorá si vyšla zahrať - veľmi dobre sa bavili a ja som tak vtedy uletela do budúcnosti, že možno aj my tak raz budeme s našimi deťmi... A už je to tu!

Tento týždeň oficiálne začalo leto a my sme ho privítali výletom k vodnej nádrži Bukovec. Voda bola perfektná - bolo v nej teplejšie ako vonku....

Originálne Maťkove karty - vyrábal ich snáď celý rok...

Naše malá žabka - nechcela ani z vody výjsť...

Zlomenina...

V nedeľu si boli chlapci zahrať futbal. Keď zazvonil zdola zvonček, myslela som, že už sa vracajú domov. Ale prišiel len Maťko a v bolestiach si stískal zápästie. Vraj stál v bráne a nejakí starší chlapec strelil poriadnu "pecku". Maťko to síce chytil, ale lopta mu dopadla na ruku. Hneď som mu to dala chladiť a sledovali sme, či to neopuchne. A nepuchlo, tak som si myslela, že je to len silno udreté. Na druhý deň ráno sme sa vybrali na chirurgiu. Urobili mu RTG a lekár usúdil, že to zlomené nie je. Natreli mu to octanovou masťou a obviazali. Ráno malo byť všetko v poriadku a mal ísť do školy. Lenže ráno to ani náhodou nebolo v poriadku, Maťko mal bolesti a ruka mu opuchla. Tak sme sa znova pobrali na chirurgiu, kde lekár znova skontroloval snímok a že fakt to nieje zlomené, ale nech pre istotu ideme na traumatológiu do nemocnice. Tak Maťko putoval na ďalšie vyšetrenie. Traumatológ pozrel na ten istý snímok a zhrozil sa, pretože tam bola zjavná zlomenina zápästia, ktorú vraj spozná aj študent medicíny. Hneď si vytočil chirurga a pekne mu "vyčistil žalúdok". Maťka čakala injekcia a následné naprávenie, to znamená, že mu ruku museli znova zlomiť, pretože už uplynulo viac ako 24 hodín a kosti sa začali zle zrastať. Poviem vám, vytrpel si, ale znášal to veľmi statočne.

Ponaučenie pre nás: po úraze už nabudúce ideme hneď na traumatológiu a miestnemu chirurgovi - odborníkovi sa už asi budeme vyhýbať...

Jablkový koláč trošku inak...

Pred týždňom mal Maťko 1. sväté prijímanie a okrem iných dobrôt nám babka priniesla tento koláč. Chutí vynikajúco. Hneď som si vypýtala recept a tento týždeň som ho robila už dvakrát. 

Recept:

5 celých vajec;

1 hrnček cukru;

1 hr. oleja;

2 hr. polohrubej múky;

1 hr. posekaných orechov (nie pomletých);

hrozienka;

100 g čokolády - nasekať na kúsky;

1 PL sódy bikarbóny;

1 PL škorice;

4-5 jabĺk - pokrájať na kúsky

 Piecť 30-40 minút pri 180°C. Nakoniec len posypať cukrom.

Dobrú chuť!

A ešte jedna fotka (nemáme lepšiu) zo sv. prijímania:

Zádiel...

 Okolo Zádielskej doliny sme často chodievali a vždy sme si vraveli, že tam musíme zájsť. Naposledy sme ju prešli s manželom, keď sme boli ešte len priatelia. Dnes sme si oprášili spomienky a rozhodli sme sa, že dnes bude ten deň D.

Tečie tam potok Blatnica, pribudlo mu pár kameňov...

Lopúchove kráľovstvo

Konečne sme hore

Na planine sú prekrásne lúky

Nádherný strom - ako strom života...

Cesta bola miestami fakt náročná...

A teraz musíme zísť dole...

Zažili sme jeden pekný deň, pre mňa dosť vyčerpávajúci (nemám ešte po zime kondičku). Chlapci si hneď po príchode domov išli zahrať hokejbal (nechápem - ja mám nohy ako kameň). Ak budete mať do Zádielu blízko, odporúčam.