Hudba má v našej rodine miesto...

Keď som bola ja dieťa, mala som asi 6 rokov, dali ma rodičia na klavír. Do ľudovej školy umenia som chodila 8 rokov. Myslím, že som bola dosť priemerná, nie vždy sa mi chcelo cvičiť. Pamätám si, že párkrát som skutočne chcela skončiť s chodením na klavír. No rodičia nepovolili a tak som bola nakoniec absolventkou ĽŠU... Po niekoľkých rokoch som to ocenila, keď som začala spievať a nakoniec aj hrať v zbore v kostole. Tam som si našla veľa dobrých priateľov, začala chodiť na stretká... V tom období som zažila prvú skúsenosť zo živým Bohom... Neskôr som sa už sama naučila hrať na gitare. A prišiel čas, keď som sa aj vďaka takému nasmerovaniu môjho života stretla s mužom, ktorý je teraz mojím manželom...
Keď Maťko minulý rok nastúpil do prvého ročníka, mali sme mu kúpiť flautu, pretože sa na nej v škole počas hudobnej učia hrať. A tak prvé z našich detí zakúsilo stretnutie s notami a s hudobným nástrojom...

Minulý rok išla v televízii relácia Minitalent show. Deti to veľmi radi pozerali a pre Ľubka a Maťka to bola aj motivácia na prihlásenie sa na hudobnú. Maťko začal chodiť tento rok na klavír a Ľubko na gitaru.

Zistili, a stále ešte zisťujú, že za hraním na nástroji je veľká drina. Niekedy im to ide ľahšie a niekedy ťažšie. Keďže sú to nástroje, ktoré trošku poznám, môžem im poradiť...

Aj mladší tak získavajú vzťah k hudbe. Možno keď budú starší, aj oni sa budú učiť hrať na nejaký nástroj...

Pracovná atmosféra...

Aj Tomášovi učarovala gitara. Vždy keď má voľnú chvíľku, sám si k nej sadá a skúša si veci, ktoré sa učí Ľubko. Aj tak dobre, lebo prihlásiť sa na hudobnú nechcel.

A keď tato nechce byť pozadu, neostáva mu nič iné, len sa nechať poučiť a trénovať...