Konečne svadba...

Naposledy sme boli pozvaní na svadbu pred 11 rokmi. Keď nám švagor pred časom oznámil, že sa bude v septembri ženiť, veľmi sme sa potešili.

Posledné večery som trávila vyrábaním doplnkov pre Mišku aj pre seba.
Miške som urobila čiapočku a kvietky na šaty...

Ja som si vyrobila takýto set.

A tu sme už na svadbe.

Miške sa tanec veľmi páčil...

Krútila sa sama aj s inými...

Bratia si svoju sestru poriadne vytancovali.

Aj nevestu...

Rod môže pokračovať, máme silnú základňu (naši chlapci s bratrancom)...

Švagor (hrá na klávesoch) opäť prejavil svoj talent a krásne nám spríjemnil večer.

Black and white. Poriadne "ojazdené" po včerajšej noci...

Hubačka ...

V poslednom čase sme stretávali ľudí s košíkmi plnými húb. A tak sme dostali aj my chuť na hubačku... Včera poobede sme sa teda vybrali do lesa. Chodili sme, chodili, no nachádzali sme len samé nejedlé huby. Až po dosť dlhom čase sa nám predsa len podarilo nájsť prvého suchohríba. To bolo radosti...
"Mamka, ukáž, ako majú vyzerať huby, ktoré hľadáme? " kričali deti...

Tomáška hubačka nadchla asi najviac. Hľadal a aj našiel zopár pekných kúskov.

Keď sa už zvečerievalo a my sme sa rozhodli, že je čas ísť domov, čakal nás bonus dňa. Krásne dubáčiky, ktoré rástli na mieste, kde by sme ich vôbec nečakali - hneď blízko lesného chodníka, po ktorom chodí veľa ľudí.

A tak budeme mať vlastné sušené hríby na vianočnú kapustnicu a aj niečo do chutnej hubovej praženice...

Čas tak rýchlo beží...

Práve som si uvedomila, že posledný príspevok som vložila pred 9 dňami. Polovica septembra je za nami, ani neviem ako sa to zbehlo. Chaos tohtoročného začiatku školského roka pomaly utícha, dostávame sa znova do koľají. Deti si vybrali krúžky, dostali rozvrhy hodín, už vieme, kedy koho kde zaniesť, či vyzdvihnúť... Je toho dosť, no verím, že to zvládneme.

Okrem školy sme mali v posledných dňoch aj umelecké zážitky. V Košiciach prebiehal festival divadiel, my sme boli na dvoch predstaveniach pre deti. Mali sme možnosť vidieť aj zákulisie bábkového divadla - to bol pre našich chlapcov obrovský zážitok, keďže sami doma často hrávajú divadlo...

Včera Marián Čekovský zorganizoval v meste bubniádu. Každý bol pozvaný ako účinkujúci, museli sme si však priniesť vlastné nástroje, na ktoré sa dá bubnovať. Ľudia prišli s hrncami, varechami, lyžicami, plastovými fľašami, ale aj s bubnami, deti mali tamburínky, či malé bubníky. Také niečo som nikdy nezažila, bolo to úžasné podujatie, výborný nápad. Len škoda, že fotoaparát zostal doma...

Ešte využívame teplé septembrové dni a priaznivý vietor a prevetrávame seba aj našich šarkanov...

Miškina obľúbená činnosť - trhanie kvietkov...

Na čom som pracovala posledné dni...

Fimo plus drôtik, k tomu zopár korálok a medený set je na svete...

Túto čiapku som uháčkovala podľa takej istej, len ružovej čiapky, ktorú som dostala pre Mišku. Je z tenkej priadze - Sněhurky. Chýba na ňu ešte aplikácia, pretože sa neviem rozhodnúť pre farbu. Zelená sa hodí aj k ružovej, aj k fialovej, aj k oranžovej a hnedej... Možno ju nakoniec nechám len tak, aby som ju mohla skombinovať s čímkoľvek.

Miška objavila háčik, snaží sa prísť na spôsob, ako s ním zaobchádzať...

No a s veľkým bratom - prvákom na prechádzke po meste...

Drôtované srdiečka...

Hrala som sa s korálkami a drôtikom... Výsledkom je srdiečkový set. Snáď ešte príde babie leto a vytiahneme tričká, či blúzky...

Už máme tretieho školáka...

Pred rokom mi takto pózoval Maťko a pred štyrmi rokmi Tomáš. Dnes začal svoje školské dobrodružstvo už aj Ľubko.
Milý Ľubko,
prajem ti, aby sa Ti v škole páčilo, aby si mal trpezlivú pani učiteľku, dobrých spolužiakov, aby si mal radosť zo všetkého, čo sa naučíš. A ak sa predsa len niečo nepodarí podľa Tvojich očakávaní, aby si to dokázal prijať a ísť ďalej...
mamka