Už len pár dní...

Už iba niekoľko dní a končia tieto prázdniny. My budeme mať od septembra dvoch školákov a dvoch škôlkárov. Už sa všetci tešia, aspoň zatiaľ...
Ešte sa snažíme využiť každý pekný deň. Starší chlapci boli na pár dní u babky, aj keď na výlety sme ich brávali a večer znova priniesli. Včera sme mali návštevu. Prišiel Šimonkov kamarát, mimochodom tiež Šimonko. Chlapci sa vytešovali zo stretnutia.

Boli sme sa pobicyklovať...

Liezli po stromoch...

Ale aj majstrovali...

Dnes sme boli znova celá rodina spolu a vybrali sme sa na Alpinku. Boli sme tam len pár hodín, ale užili sme si to.

Výlet do Kavečian...

Už sa nám doma znova nazbierali suché chleby a rožky, ktoré zbierame pre zvieratká v ZOO, a tak sme sa včera rozhodli, že tam znova pôjdeme.

Tomáško mal na starosti fotoaparát. Zaujali ho plazy a podarili sa mu krásne zábery...

Naša zoologická záhrada je obrovská a tak nás už poriadne boleli nohy. Niet na posedenie v tráve...

Chlapci sa tešili na bobovú dráhu, tak sme im ten zážitok dopriali. Ja a Miška sme im fandili a robili fotky.

Darčeky pre oslávenkyne...

Tento háčkovaný set som robila ešte začiatkom augusta pre moju krstnú dcéru. Keďže už je odovzdaný, môžem ho tu vložiť.

No a toto som dokončila asi pred pol hodinou. Sú to korálky z Fima kombinované s maličkými kúpenými korálkami. Čaká to na moju priateľku Janku, ktorá mala meniny a zajtra sa stretneme.

Korálky z Fima

Znova som skúšala pracovať s hmotou Fimo a toto je moja úroda...

Cookies...

Recept na tieto úžasné cookies som dostala asi pred 2 rokmi. Odvtedy nechýbajú medzi našimi vianočnými a veľkonočnými dobrotami. Aj keď teraz nie sú ani Vianoce, ani Veľká noc, rozhodla som sa ich upiecť. A tu vám ponúkam recept:

100 g polohrubej múky;
100 g posekaných orechov;
100 g posekanej čokolády;
100 g masla;
70 g cukru;
2 vajcia.

Cesto zmiešame a dávame na plech vyložený papierom na pečenie. Tvoríme dvoma lyžičkami kopčeky v odstupoch (cesto sa trochu roztečie). Pečieme pri 180 °C. Táto dávka je asi na 30 ks cookies. Vyskúšajte a určite budete túto dávku násobiť tak ako ja.

Cesta do stredoveku...

Keď sme deťom nedávno spomenuli, že už im prázdniny pomaly končia, stretli sme sa s vlnou nespokojnosti: "Ako to! Veď sme ešte neboli na chate, ani na žiadnom hrade ..." Chatu sa nám už tento rok nepodarilo zabezpečiť, ale ten hrad sa ešte dá stihnúť. Včera sme sa teda vybrali do Starej Ľubovne. Už sme tu boli pred troma rokmi a tak ako sme tentokrát nosili Mišku sme predtým nosili ročného Šimonka.

Takto vyzeral hrad v čase najväčšej slávy...

No a takto vyzerá dnes. Aj keď už na ňom vidieť stopy času, stále je krásny a majestátny...

Stúpali sme nahor...

... až do najvyššej veže...

Ale tiež sme zostupovali dolu...

... aby sme videli podzemie a jeho tajomstvá...

Veľmi sa nám páčilo vystúpenie sokoliarov. Bolo vzrušujúce cítiť trepotajúce sa krídla orla nad našimi hlavami.

Pod hradom je nádherný skanzem. Na chvíľu sme sa preniesli do minulého storočia, uvedomujúc si, čo všetko sa zmenilo a ako ťažko sa kedysi žilo. V niektorých domoch sme sa dočítali aj o rodinách, ktorým patril alebo o zvykoch a tradíciách v tej dobe. Bolo to veľmi zaujímavé.

A putovali sme ďalej a to rovno do stredoveku...

Došli sme do stredovekého tábora, kde nás vítal kostlivec v klietke...

Práve tu prebiehalo vystúpenie historického šermu, ale aj sokoliarov. Vychutnali sme si to.

Deti mali možnosť vyskúšať si streľbu z kuše, ale aj zahrať si hru, ktorú hrávali kedysi šermiari aby si cvičili presné zásahy. Tieto aktivity sa naším chlapcom veľmi páčili a ani sa im domov nechcelo ísť.

Čo sme zažili v posledných dňoch...

Miška sa začala zapájať do diskusie. Nemá to vždy ľahké, lebo diskutujúcich je veľa a pravidlá spoločnej komunikácie sa ešte len učíme. Zatiaľ chce každý rozprávať hneď ako mu čosi zíde na um...

Tomáško už niekoľko dní pracuje na svojej knihe o vesmíre...

Oprášili sme znova stolný futbal...

Boli sme pozvaní na záhradku k naším priateľom. Bola opekačka, chlapci si zahrali guličky, vyhrabali jamu, my dievčatá sme si dali kurz háčkovania a konečne sme sa po dlhom čase porozprávali...

Boli sme na Jazere. Akurát tam prebiehali preteky vo vodnom lyžovaní.

Ani my sme neodolali vode a aspoň nohy sme si namočili...

Deti sa vyšantili na krásnych nových ihriskách.

Toto nie je pri mori, ale na jednom košickom kúpalisku. Dnes bol krásny horúci deň tak prečo sa neokúpať...

Deti mali aj kreatívnu činnosť. Za pár centov si mohli kúpiť sádrovú figúrku, ktorú si potom namaľovali.

Tieňové divadlo a iné...

Dnes sa deťom nechcelo ísť veľmi von, stále si vymýšľali nejaké hry. Tak sme ich nechali, veď posúďte:

Včera sme boli s deťmi po prvý krát v kine na Dobu ľadovú 3, no a dnes sme mali kino doma. Pripravili vstupenky, pukance a premietal sa Tieňový príbeh...

(Maťko sa pokúšal sám napísať názov filmu, trošku sa mu to poplietlo s češtinou, trošku sa podarilo pokomoliť... Ale je to originálne, nie?)

Utierala som prach na poličke s knihami a do rúk mi padla táto kniha s pokusmi, chlapcov hneď zaujala a pár pokusov si aj vyskúšali.

No a tiež sme sa vrátili k plastelíne, ktorú sme ešte v marci varili. Tentokrát si pripravili reštauráciu s rôznymi jedlami.

Mať viac detí je niekedy náročné, no má to aj výhody - dokážu sa spolu vyhrať. Každý príde s nejakým nápadom a nuda je preč...

Hrala som sa s háčikom...

Nedávno kúpené mulinky som použila na náhrdelník pre mamku:


A set s náušničkami pre seba k tirkisovému tričku: