V nedeľu večer sme sa po týždni vrátili domov. Sme unavení, ale plní zážitkov. Tak pekne po poriadku. Cestou do Banskej Bystrice sme sa zastavili v Bystrianskej jaskyni. Hlásili na ten deň búrky, no nakoniec sme mali pekné počasie a búrka prišla, až keď sme sa ubytovali.
My dospelí sme mali svoj program zameraný na život v manželstve. Nedá sa o tom písať, to treba zažiť a prežiť. Takto strávený týždeň odporúčam všetkým manželským párom. Nebolo by toľko nedorozumení v manželstve.
Ja som si po rokoch mohla zaspievať v zbore. Mala som z toho veľkú radosť.
A deti? Tie boli rozdelené do skupín podľa veku. Každá skupinka mala svojho animátora. Boli to úžasní mladí ľudia, ktorí sa obetavo venovali naším deťom, vymýšľali pre nich program a nie hocijaký: olympiádu, tvorivé dielne, pripravovali program pre rodičov, chodili na výlety, bláznili sa s nimi...
A takto sladko nám potom na izbe zaspávali. Boli tak zdravo unavení...
Jeden deň sme mali voľno a tak sme sa vybrali do centra.
A pozrieť sa na tanky... Tak z toho mali chlapci ozajstný zážitok.
A takto sa kúpala Miška...
My sme mali čas na seba, na otvorený rozhovor. Bol to požehnaný čas. Cítili sme sa ako mladomanželia...
Na koniec sme si obnovili svoj manželský sľub. Spoznali sme úžasných ľudí, ktorí nás v mnohom inšpirovali. Zažili sme raj na zemi a dúfam, že sa nám podarí prísť tu aj o rok.
A ešte niekoľko postrehov z manželákov: bolo tam okolo 140 manželských párov, asi 300 detí ( 55 detí bolo do 3 rokov), venovalo sa im 150 animátorov. Tie zaparkované kočíky sa mi veľmi páčili, neviem, či som niekedy videla toľko kočíkov pokope. Mali sme aj poštu, ak sme chceli niekoho obdarovať...
A myšlienka na záver:S láskou je to tak, ako s tými piatimi chlebami a dvomi rybami. Stále je jej málo až do chvíle, keď sa o ňu začneš deliť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára