Minulý týždeň Šimonko dovŕšil 4 roky. Neuveriteľne rýchlo ten čas beží... Oslavovať sme začali až po návrate z dovolenky a ešte sme neskončili. Boli sme v lese opekať.
Od krstných rodičov dostal kolobežku. Tak sa mu páčila, že ju nepustil z ruky, znova si ju zabalil do krabice a dokonca s ňou aj spal.
Oslava pokračovala ešte u babky, tam mal aj tortu...
A tu si náš oslávenec pospevuje. Nie je zlatý?
A ešte niečo. Miška už stojí!
Toto som robila už dávnejšie, no nechcela som to sem dávať, kým darček nedorazí k oslávenkyni. Teraz už môžem.
My dospelí sme mali svoj program zameraný na život v manželstve. Nedá sa o tom písať, to treba zažiť a prežiť. Takto strávený týždeň odporúčam všetkým manželským párom. Nebolo by toľko nedorozumení v manželstve.
Ja som si po rokoch mohla zaspievať v zbore. Mala som z toho veľkú radosť.
A deti? Tie boli rozdelené do skupín podľa veku. Každá skupinka mala svojho animátora. Boli to úžasní mladí ľudia, ktorí sa obetavo venovali naším deťom, vymýšľali pre nich program a nie hocijaký: olympiádu, tvorivé dielne, pripravovali program pre rodičov, chodili na výlety, bláznili sa s nimi...
A takto sladko nám potom na izbe zaspávali. Boli tak zdravo unavení...
Jeden deň sme mali voľno a tak sme sa vybrali do centra.
A pozrieť sa na tanky... Tak z toho mali chlapci ozajstný zážitok.
A takto sa kúpala Miška...
My sme mali čas na seba, na otvorený rozhovor. Bol to požehnaný čas. Cítili sme sa ako mladomanželia...
Na koniec sme si obnovili svoj manželský sľub. Spoznali sme úžasných ľudí, ktorí nás v mnohom inšpirovali. Zažili sme raj na zemi a dúfam, že sa nám podarí prísť tu aj o rok.
A ešte niekoľko postrehov z manželákov: bolo tam okolo 140 manželských párov, asi 300 detí ( 55 detí bolo do 3 rokov), venovalo sa im 150 animátorov. Tie zaparkované kočíky sa mi veľmi páčili, neviem, či som niekedy videla toľko kočíkov pokope. Mali sme aj poštu, ak sme chceli niekoho obdarovať...
A myšlienka na záver:
V každom kúte čosi... Balíme na dovolenku. Činnosť, ktorú nemám rada, zvlášť ak musím pobaliť 7-člennú rodinu. Už aby sme boli na mieste alebo aspoň v aute a vyrážali na cestu.
Tak takto krčí nos Miška - jej najnovšiag grimasa...
Penoví frajeri... Tomi sa postaral o obrovskú penu kým som sušila Mišku, neviem, koľko tam toho nalial, ale radosť mali úžasnú...
Dnes sme boli v meste a zašla som aj do galantérky, neodolala som a kúpila som aspoň tieto mulinky.
Ja som po x-rokoch sadla na bicykel a vyšli sme do lesa. Páčilo sa nám to, dnes ma zas vystriedal tato. Už sa teším na to, keď Miška podrastie a budeme môcť vyraziť na bicykloch celá rodina...
Chodili sme na zmrzlinu. Aj teraz sa mi zbiehajú slinky... A Miška si prvýkrát pochutnala na oblátke.
A takto krásne mi zaspali. Najskôr Miška a potom si k nej ľahol Šimi, poklipkal očkami a spal aj on.
V piatok som mala doma Mišku, Šimonka a Ľubka a vybrali sme sa na Aničku s kamarátmi. Deti sa vyhrali, mamky vyrozprávali... Super deň!
Tento týždeň som trochu aj tvorila. Vyrobila som si háčkované náušnice a náhrdelník. Plánujem vyrobiť aj ďalšie, zapáčilo sa mi to.
No a trošku som vylepšila aj náš balkón. Už dlhšie som mala urobené tieto obrázky servítkovou technikou, čakali a čakali, až sa dočkali využitia... Ešte plánujeme niekoľko mini-zmien na balkóne, tak snáď sa nám to podarí...
Deti zaujalo malé jazierko a v ňom mlok.
Bola aj hudba...
Bubnovali veľké, aj malé ruky...
A naše deti? Každý si našiel niečo... a niekoho... s kým sa hral.
A tu sú takmer všetky deti...
Bilancia: 4 rodiny; 18 detí + 2 ďalšie sa majú narodiť o pár týždňov...
A šťastné mamky tých 20-tich detí.
Potom si na balkóne zahrali karty...
No a pri pohľade na toto som si spomenula na film Kokosy na snehu...
Babke už dozreli maliny, tak hurá na ne...
