Korálky a drôtiky...

Minule som bola v meste v kreatívnom obchode. Pôvodne som chcela nakúpiť fimo, pretože niektoré farby mi už došli, no učarovali mi korálky... Poznáte ten pocit, že niečo zazriete už viete, čo z toho bude? Tak presne to sa stalo mne a nemohla som odolať. A tak som si ich zopár nakúpila.

A tu je niekoľko náušničiek, ktoré po tomto záchvate tvorivosti vznikli:

A ešte na trošku iný spôsob:

Nejaké teplé farby:

A tepané kúsky s korálkou, o ktorej si moje deti mysleli, že je žuvačka:

Kviekty...

Jar je už v plnom prúde. Záhradku nemám, no niečo nám doma predsa len rozkvitlo - naša voskovka. A bude kvitnúť ešte veľmi dlho, lebo púčiky sú ešte asi 6 miestach...

Nechala som sa inšpirovať kvitnúcimi kvietkami a vznikla kvietková kolekcia náušníc...
Použila som fimo a drôtik:

Podľa Klimta...

Posledné týždne som akosi nemala čas a chýbala mi aj chuť tu niečo vkladať. Mali sme aj dosť perné víkendy. Minulý týždeň sme boli na jarnej obnove Manželských stretnutí v Gabčíkove. Znova sme pookriali, povzbudili sa, načerpali silu...
Tento víkend sme síce neboli odcestovaní, no bolo také krásne počasie, že sme dni trávili vonku. Ľutujem len to, že som fotoaparát nechala doma. Keby som ho vzala so sebou, mohla som vám ukázať ako sa naši chalani prvýkrát popasovali s cyklokrosovou dráhou. Bol to pre nich taký zážitok, že na druhý deň tam chceli ísť znova. Myslím, že tento rok tam budeme tráviť viac času. Ja, ako ich mama a človek, ktorý je extrémne opatrný, som sa na nich pozerala s kŕčom v žalúdku. No nestalo sa im nič a keď som videla tú ich radosť a adrenalín, ktorý im sršal s očí, musela som sa zmieriť s tým, že jednoducho mám synov a niečo musím zniesť...
Včera sme boli na Jahodnej pri Košiciach a tam nás čakalo prekvapenie - sneh. A tak po opekačke a hrách na lúke sme sa mohli ešte aj v apríli guľovať... No opäť žiadne zábery, lebo "foťák" ostal doma...
Po večeroch som opäť tvorila. Tentokrát som robila sety z fima. Použila som extrudér a tak vznikli vzory, ktoré sa volajú klimtovské:

A bonus na záver: skúšala som novú techniku - tepaný drôtik v kombinácii s fimom.

Moji malí drôtikári...

Včera si chlapci pýtali korálky a drôtik a ešte kliešte, že vraj chcú aj oni vyrábať šperky...
Dala som im, čo potrebovali a musela som ísť variť obed. Chvíľu bolo ticho a keď som sa prišla na nich pozrieť, naskytol sa mi takýto pohľad:

Tvorivá atmosféra pokračovala aj dnes a chlapci, napriek tomu, že som im to neukazovala, drôtovali a navliekali a robili si plány, pre koho to bude...

A tu sú ich prvotiny, aspoň tie, ktoré som zatiaľ odfotila:

Som rada, že aj moje deti sú kreatívne, že ich baví učiť sa nové techniky. Prajem si, aby som mala viac času sa im venovať a ak im to nadšenie vydrží, odovzdať im, čo viem.

Wire wrap

Že čo je to za nadpis? No, je to technika drôtovania, ktorá mi poslednú dobu veľmi učarovala. Ide o obtáčanie jedného drôtika okolo druhého. Trošku pracné, ale výsledok stojí za to, aj keď ja som ešte v procese učenia...
A tu sú moje prvotiny vytvorené touto technikou:

Prázdniny sú za nami...

Po týždenných prázdninách sa dnes deti opäť ráno chystali do školy a škôlky... Maťko sa ešte minimálne trikrát uistil, či je pripravený na každú hodinu, či na nič nezabudol, Tomáško si chystal novú 3D knihu, ktorú minulý týždeň objavil na internete a tiež 3D časopis, ktorý práve vyrába... Ľubko mal starosť, čo mu prichystám na desiatu no a Šimi počítal, koľko krát sa ešte vyspí, kým budú mať v škôlke karneval...

No ale trošku sa ešte vrátim k minulému týždňu. Nášmu tatovi vyšiel taký týždeň, že takmer každý deň bol v práci od 6:00 do 18:00 - takže žiadne rodinné výlety nepripadali do úvahy. A tak nám s programom pre deti pomohli babky. Na pár dní sme si ich podelili... No posledný víkend sme už boli všetci spolu.
V sobotu nám počasie neprialo byť vonku a tak si každý doma našiel nejakú aktivitu...

Miška si veľmi obľúbila túto hru - kladivko, klinčeky a pribíja...

Ľubko a Šimi vytiahli hru Stratego...

Maťko kreslil obrázky do svojej ročníkovej práce...

A Tomi? Ako inak - vyrába svoje obľúbené 3D - tentokrát animácie...
V nedeľu to síce vyzeralo ako aprílové počasie - chvíľu krásne slnečno a kým som prešla z izby do izby, taká metelica... No ale vybrali sme sa napriek tomu na klzisko. A urobili sme dobre, tam nám už svietilo slnko stále. Ja som konečne videla mojich chlapcov na korčuliach, doteraz chodili len s tatom. Pofotila som si ich, natočila krátke videá, na chvíľku, ale skutočne len na malú chvíľku som si asi po 20 rokoch obula korčule. Zistila som, že ešte stále korčuľovať neviem a že moje korčule sú také tupé, že sa v nich asi tentokrát ani korčuľovať nenaučím. Ale chlapcom to na rozdiel odo mňa a vďaka manželovi, ktorý ich učil, išlo oveľa lepšie...

Už je marec!

V posledných dňoch som neprispievala. Pracovala som na nových kúskoch, tentokrát plstených...

A tiež som uplietla na objednávku ďalšiu jahodovú čapicu.

Konečne vykuklo slnko a dá sa chodiť na prechádzky. Dnes sme vytiahli kočík a kolobežku... Už sa tak teším na jar!