Dala som im, čo potrebovali a musela som ísť variť obed. Chvíľu bolo ticho a keď som sa prišla na nich pozrieť, naskytol sa mi takýto pohľad:
nedeľa 20. marca 2011
Moji malí drôtikári...
Včera si chlapci pýtali korálky a drôtik a ešte kliešte, že vraj chcú aj oni vyrábať šperky...
Dala som im, čo potrebovali a musela som ísť variť obed. Chvíľu bolo ticho a keď som sa prišla na nich pozrieť, naskytol sa mi takýto pohľad:
Tvorivá atmosféra pokračovala aj dnes a chlapci, napriek tomu, že som im to neukazovala, drôtovali a navliekali a robili si plány, pre koho to bude...


A tu sú ich prvotiny, aspoň tie, ktoré som zatiaľ odfotila:
Som rada, že aj moje deti sú kreatívne, že ich baví učiť sa nové techniky. Prajem si, aby som mala viac času sa im venovať a ak im to nadšenie vydrží, odovzdať im, čo viem.
Dala som im, čo potrebovali a musela som ísť variť obed. Chvíľu bolo ticho a keď som sa prišla na nich pozrieť, naskytol sa mi takýto pohľad:
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
skvelé! želám vám ešte veľa takýchto šťastných chvíľ :)
OdpovedaťOdstrániťSkvelé!:) Vidím to na rodinnú firmu:) Gabi
OdpovedaťOdstrániťĎakujem dievčatá! No, uvidíme, či im to vydrží...
OdpovedaťOdstrániť