Včera dovŕšil náš Ľubko svoj 7. rok. Áno, beží to veľmi rýchlo. Stále viac a viac si uvedomujem, ako mi rastú. Keď si pozeráme staré videá a smejeme sa nad kúskami, ktoré vtedy robili, alebo nad tým ako šušlali, je mi smutno za tým obdobím. Teraz si vychutnávam to, že môžem byť ešte doma s Miškou a vôbec byť doma, keď sa vracajú zo školy, keď sa potrebujú vyrozprávať, keď potrebujú pomoc s úlohami... Viem, že ešte stále je ten čas, keď ma potrebujú a mňa to napĺňa. Viem, že prežívam najkrajšie roky svojho života, aj keď to nie je vždy ľahké a niekedy padám od únavy. Keby sa dal čas vrátiť a ja by som sa mohla rozhodnúť, či to všetko chcem prežiť ešte raz, alebo či chcem niečo zmeniť, nemenila by som nič, práve naopak, rada by som si to všetko prežila odznova.
A tak sme teraz urobili jeho prvú párty. Pozval si štyroch spolužiakov.
Všetko najlepšie!:)Gabi
OdpovedaťOdstrániťkrásne :))) veru pri pohľade na dcéru si uvedomujem, ako mi život uteká. máte doma vzácne chvíle, užite si ich dosýta :)
OdpovedaťOdstrániť