Pár dní so sestrou...

Asi pred dvoma mesiacmi som mala sen. Snívalo sa mi, že niekto zaklopal a keď som otvorila, stála vo dverách moja sestra Mimka. Brala som to skutočne iba ako sen, veď bola tu pred rokom a pol a tak skoro prísť sa určite nechystá... (Žije v USA a prvý krát sa jej podarilo prísť až po 7 rokoch.)
Prešlo pár dní a ona nám dala vedieť, že asi príde. Bola som nesmierne rada...
A tak prišiel deň D a ona k nám skutočne zaklopala.

Prvé zvítania a rozdávanie darčekov...

Chlapci si s ňou zahrali futbal...

Ani malá Miška nestála len tak bokom...

Vybrali sme sa aj do lesa. Mimka a Tomi s fotoaparátmi - zisťovali vek stromov, fotili kvietky, stromy, vtáky, hmyz, všetko, čo ich zaujalo...

Na ďalší deň sme si vymysleli výlet do maďarskej jaskyne Baradla.

Bolo tam krásne, v koncertnej sále sme zažili super hudobný a svetelný zážitok.

Cestou domov sme sa zastavili v Silickej ľadnici. Je to miesto, kde aj počas teplého leta nájdete ľad. Teraz ho tam bolo ešte dosť, dokonca sa tam nachádzal ešte aj sneh.

Keď stúpate hore, máte pocit, že ste niekde v džungli. Vlhko, zeleno a vtáčiky čvirikali...

Pohľad zdola...

Tomáško sa chcel pochváliť krstnou mamou aj v škole a tak zorganizoval besedu... Mimka im porozprávala, kde žije, ako sa tam dostala, no hlavne ich motivovala k učeniu sa jazykov.

Tých pár krásnych dní prešlo veľmi rýchlo. Deti sa Mimky nevedeli nabažiť. Chceli s ňou robiť všetko možné, napríklad zahrať si karty... Všetko je chceli porozprávať, ukázať, chceli s ňou zaspávať, učiť sa, chceli, aby po nich prišla do škôlky... Niečo sa im splnilo, niečo ostane nabudúce. Dúfam, že sa znova čoskoro uvidíme.
Mimka, si moja jediná sestra, mám ťa veľmi rada a moje deti tiež. Prajem Ti šťastnú cestu domov, do USA a aby sa ti znova podarilo tak skoro prísť znova domov, tu na Slovensko.