Vianoce sú sviatky, ktoré mám obzvlášť rada. Vychutnávam si každý rok tú atmosféru, vôňu, pokoj, radosť detí, očakávanie... Aj keď viem, že to najdôležitejšie sa odohralo v chudobe, jednoduchosti, nebolo tam nič z toho, čo zažívame dnes na Vianoce. Uvedomujem si, že ak by boli Vianoce len o výzdobe, vianočných trhoch, pečení, o darčekoch a rozprávkach v telke, bolo by to prázdne a povrchné. Ak sa staráme len o tieto veci a Ježiša nechávame za dverami našich domovov, je to tak, ako keby sme urobili oslavu pre toho, kto má narodeniny a on by tam nebol. Nie preto, že by nechcel, ale pre to, že ho tam nechceli ostatní, respektíve naňho zabudli. Nebolo by to čudné?
Od kedy máme deti, na Vianoce k nám chodia moji rodičia, aj tento rok to bolo tak. Vianočnú rybu pripravuje môj ocko, stále vymyslí niečo nové...
Nepohoršite sa, deti majú naliaty len džús...
Vytúžené rozbaľovanie darčekov...
Najskôr zjedli medovníčky a potom sa pustili aj do misky...Tomi veľmi túžil po diskotékovej guli (rád hrá divadlo a robí rôzne efekty), tak ju dostal pod stromček. Hneď ju šiel vyskúšať a Miška pochopila, načo to je a začala tancovať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára