Keď sme deťom nedávno spomenuli, že už im prázdniny pomaly končia, stretli sme sa s vlnou nespokojnosti: "Ako to! Veď sme ešte neboli na chate, ani na žiadnom hrade ..." Chatu sa nám už tento rok nepodarilo zabezpečiť, ale ten hrad sa ešte dá stihnúť. Včera sme sa teda vybrali do Starej Ľubovne. Už sme tu boli pred troma rokmi a tak ako sme tentokrát nosili Mišku sme predtým nosili ročného Šimonka.
Takto vyzeral hrad v čase najväčšej slávy...
No a takto vyzerá dnes. Aj keď už na ňom vidieť stopy času, stále je krásny a majestátny...
Stúpali sme nahor...
... až do najvyššej veže...
Ale tiež sme zostupovali dolu...
... aby sme videli podzemie a jeho tajomstvá...
Veľmi sa nám páčilo vystúpenie sokoliarov. Bolo vzrušujúce cítiť trepotajúce sa krídla orla nad našimi hlavami.
Takto vyzeral hrad v čase najväčšej slávy...
No a takto vyzerá dnes. Aj keď už na ňom vidieť stopy času, stále je krásny a majestátny...
Stúpali sme nahor...
... až do najvyššej veže...
Ale tiež sme zostupovali dolu...
... aby sme videli podzemie a jeho tajomstvá...
Veľmi sa nám páčilo vystúpenie sokoliarov. Bolo vzrušujúce cítiť trepotajúce sa krídla orla nad našimi hlavami.
Pod hradom je nádherný skanzem. Na chvíľu sme sa preniesli do minulého storočia, uvedomujúc si, čo všetko sa zmenilo a ako ťažko sa kedysi žilo. V niektorých domoch sme sa dočítali aj o rodinách, ktorým patril alebo o zvykoch a tradíciách v tej dobe. Bolo to veľmi zaujímavé.
A putovali sme ďalej a to rovno do stredoveku...
Došli sme do stredovekého tábora, kde nás vítal kostlivec v klietke...
Práve tu prebiehalo vystúpenie historického šermu, ale aj sokoliarov. Vychutnali sme si to.
Deti mali možnosť vyskúšať si streľbu z kuše, ale aj zahrať si hru, ktorú hrávali kedysi šermiari aby si cvičili presné zásahy. Tieto aktivity sa naším chlapcom veľmi páčili a ani sa im domov nechcelo ísť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára