Proces tvorenia...

To, čo prežívam teraz by som nazvala časom inšpirácií a tvorenia. Nazbieralo sa mi pár objednávok na šperky z fima, v hlave nosím plno nových nápadov a tak popri bežnom fungovaní rodinného života, starostlivosti o deti a aj jarného upratovania si rada večer sadnem a niečo vyrábam...Na Vianoce som dostala môj vysnívaný kufrík, do ktorého som si konečne mohla naukladať všetko náradie a materiál, ktoré potrebujem k výrobe bižutérie. Dovtedy som to postupne zbierala do rôznych krabíc a krabičiek a už to bolo dosť neprehľadné.

Už mám nakreslených veľa nápadov na drôtovanie a fimovanie, teraz to už len zhmotniť...

Urobila som aj niekoľko objednávok, aby som doplnila materiál na ďalšiu tvorbu. Postupne mi prichádzajú balíčky a mne rastie radosť aj chuť...

Zopár nových vecí, ktoré čakajú na dokončenie...

Rada mám vždy niečo rozpletené alebo rozháčkované, pretože pliesť a háčkovať sa dá kedykoľvek cez deň. Napríklad v čakárni u lekára, alebo keď skúšam deti, alebo ak niekam cestujeme autom, či keď je pokojná chvíľka, keď sa všetci niečomu venujú a práve ma nepotrebujú... Dokonca som už plietla aj na ihrisku, kým chlapci hrali futbal.

Fimo kvietok + drôtik = celkom pekný výsledok

Z minulého kvietkového tvorenia mi ostali ešte 3 kvietky, jeden veľký a dve malé. Nevedela som, ako urobiť prívesok. Až predvčerom večer mi došla inšpirácia a vytvorila som takýto prívesok:

Náušnice som urobila podobne ako predtým:

No a celý setík spolu vyzerá takto:

Ja mám z tejto kombinácie drôtu a fima veľmi dobrý pocit. Asi sa vyberiem týmto smerom ďalej. Už nosím v hlave zopár nápadov, tak snáď sa mi podarí ich uskutočniť.

Miškine prvé veľkonočné vajíčko...

Miške som minule navrhla, či si nechce vyrobiť veľkonočné vajíčko. Od radosti vyskočila a utekala do detskej izby, kde čakala pri skrinke s vecami na tvorenie. A tak sme začali vyrábať jej prvé vajíčko...

Natrhali sme farebné papiere na drobné kúsočky a tie potom Miška nalepovala na vajíčko z papiera. Veľmi jednoduchá technika.
Pozrite, aká je šťastná zo svojho výtvoru:

No a takto už vajíčko visí a víta každého, kto k nám príde. Snáď to naše tvorenie bude pokračovať a na Veľkú Noc už bude na konári vajíčok viac... Chcela by som s ňou vyskúšať aj iné techniky.

Miška si každé ráno pýta sukničku, ktorú volá lala, pretože hneď ako ju do nej oblečiem chce tancovať. A tu je pár záberov z našej malej tanečnice a speváčky (aj keď toho ešte veľa nenahovorí, predsa si vyspevuje)...

Niečo romantické...

Už som tu písala o technike wirewrapping. Znova som ju použila na tieto romantické náušničky:

Ešte to síce nevyzerá úplne ako by som chcela, ale mám z nich radosť a snáď urobia radosť aj iným...

Korálky a drôtiky...

Minule som bola v meste v kreatívnom obchode. Pôvodne som chcela nakúpiť fimo, pretože niektoré farby mi už došli, no učarovali mi korálky... Poznáte ten pocit, že niečo zazriete už viete, čo z toho bude? Tak presne to sa stalo mne a nemohla som odolať. A tak som si ich zopár nakúpila.

A tu je niekoľko náušničiek, ktoré po tomto záchvate tvorivosti vznikli:

A ešte na trošku iný spôsob:

Nejaké teplé farby:

A tepané kúsky s korálkou, o ktorej si moje deti mysleli, že je žuvačka:

Kviekty...

Jar je už v plnom prúde. Záhradku nemám, no niečo nám doma predsa len rozkvitlo - naša voskovka. A bude kvitnúť ešte veľmi dlho, lebo púčiky sú ešte asi 6 miestach...

Nechala som sa inšpirovať kvitnúcimi kvietkami a vznikla kvietková kolekcia náušníc...
Použila som fimo a drôtik:

Podľa Klimta...

Posledné týždne som akosi nemala čas a chýbala mi aj chuť tu niečo vkladať. Mali sme aj dosť perné víkendy. Minulý týždeň sme boli na jarnej obnove Manželských stretnutí v Gabčíkove. Znova sme pookriali, povzbudili sa, načerpali silu...
Tento víkend sme síce neboli odcestovaní, no bolo také krásne počasie, že sme dni trávili vonku. Ľutujem len to, že som fotoaparát nechala doma. Keby som ho vzala so sebou, mohla som vám ukázať ako sa naši chalani prvýkrát popasovali s cyklokrosovou dráhou. Bol to pre nich taký zážitok, že na druhý deň tam chceli ísť znova. Myslím, že tento rok tam budeme tráviť viac času. Ja, ako ich mama a človek, ktorý je extrémne opatrný, som sa na nich pozerala s kŕčom v žalúdku. No nestalo sa im nič a keď som videla tú ich radosť a adrenalín, ktorý im sršal s očí, musela som sa zmieriť s tým, že jednoducho mám synov a niečo musím zniesť...
Včera sme boli na Jahodnej pri Košiciach a tam nás čakalo prekvapenie - sneh. A tak po opekačke a hrách na lúke sme sa mohli ešte aj v apríli guľovať... No opäť žiadne zábery, lebo "foťák" ostal doma...
Po večeroch som opäť tvorila. Tentokrát som robila sety z fima. Použila som extrudér a tak vznikli vzory, ktoré sa volajú klimtovské:

A bonus na záver: skúšala som novú techniku - tepaný drôtik v kombinácii s fimom.