Výstava mušlí...

Opäť je víkend za nami... Tento sme si spestrili návštevou botanickej záhrady. V tomto čase tam prebieha výstava mušlí. Dozvedela som sa, že je to súkromná zbierka jedného nadšenca. Neuveriteľné, koľko zaujímavých kúskov sa mu podarilo zozbierať. Tu sú aspoň niektoré - fotil Tomáš...

  Poprechádzali sme sa samozrejme aj v sklenníkoch. Chlapcom sa páčilo, aká je tam vlhkosť a vôňa a teplo... 

 

Novinkou v botanickej záhrade je minizoo. Keďže som už o tom vedela, zobrala som z domu suchý chlebík pre zvieratká. Šimonko sa nevedel s kozami a ovcami rozlúčiť, keď sa minul chlebík, nosil im seno...

 

A ešte jeden záber na záver - púčiky magnólie... Už sa teším, keď rozkvitnú - tento strom sa mi veľmi páči...

Jahôdková čiapka...

Aj vy máte radi jahody? Už sa teším, keď si na nich pochutíme, aj keď na tie zo záhrady si ešte treba počkať.

Ja som na chvíľu zabudla, že ešte nie je leto a na jednej jahôdke som popracovala. Po čase som opäť vytiahla ihlice a vznikla ďalšia jahodová čiapka. Tentokrát na objednávku. Tá Miškina spred dvoch rokov rastie spolu s Miškou a ešte stále je pre ňu nositeľná. 

V technickom múzeu...

 Niekedy je dobré tráviť čas len s jedným dieťaťom, hlavne ak ste veľká rodina, v ktorej sa chtiac, či nechtiac sústavne musí niekto prispôsobovať... Cez jarné prázdniny, keď nám s deťmi pomohli babky sme sa mohli jeden deň venovať výlučne Tomášovi. Vybrali sme sa na návštevu technického múzea...

 Zo začiatku trošku ohŕňal nosom, keď sme prechádzali pre neho nezaujímavými miestnosťami, no potom sa "chytil". Keď si mohol vyskúšať, ako sa tvorí výboj, či vidieť začiatky animácie, alebo si zatelefonovať z búdky...

 Na konci  našej návštevy sme ešte zašli na výstavu "Kuriozity, hľadaj, hádaj a vyhraj", kde boli rôzne kuriózne predmety. Pri niektorých bolo napísané, čo to je, no niektoré sme museli hádať (vybrať si z troch možností). Naše odpovede sme vhodili do krabice a na konci výstavy sa z nich bude losovať výherca. Je jedno, či vyhráme, alebo nie, pretože už to, že sme boli spolu je výhrou...

 Skúste uhádnuť, na čo slúžili tieto predmety:

1. a) Strojček na opravu pustených očiek na pančuškách, 1.pol.20. stor.

    b)Strojček na štopkanie ponožiek, 1.pol.20. stor.

    c) Strojček na ručné pletenie rukavíc, 1.pol.20. stor.

2. a)Strojček na opravu kože.

    b) Prístroj pre rádioamatérov na odsávanie cínu.

    c) Ručný miniatúrny šijací strojček, pol. 20. stor.

Návšteva pizzérie a nočné sledovanie filmu (inokedy chodí spať o 20:30 - 21:00) bolo pre nášho veľkého Tomáša zážitkom :-)

Mlynárove pusinky...

Minule som v obchode zazrela ovsené vločky a ani neviem ako, skončili v mojom nákupnom košíku. Priznám sa, nezvyknem ich kupovať, ani používať. Ešte som nevedela, čo z nich bude, no práve v tom čase mi jedna kamarátka posunula tento recept. Dnes som ho vyskúšala a je to fakt dobré...
Recept
Ingrediencie:
100g tuku (maslo)
250g ovsených vločiek
80g cukru
1 vanilkový cukor
80g hladkej múky
1/2 prášku do pečiva
2 vajcia
50g posekaných orechov
Postup:
Ovsené vločky opražíme na rozpálenom tuku - asi 7 minút. Pridáme cukor a miešame, kým sa nerozpustí. Presypeme zmes do misky a miešame, kým sa trošku nevychladí. Potom pridáme múku, prášok do pečiva, hrozienka a orechy. Nakoniec pridáme rozšľahané vajcia. Husté ceto pomocou 2 lyžíc (ja som to robila rukami, ktoré som si namáčala vo vode - aby sa mi zmes nelepila na ruky) kladieme kôpky na plech (na papier na pečenie). Upečieme, alebo skôr usušíme do zlatožlta.
Dá sa to nakoniec ešte poliať čokoládou a posypať orechami, no ja som to nechala takto.

Deti budú mať zajtra do čoho chodiť :-)

Cesta do praveku...

 Dinosaury dorazili aj do Košíc a my sme sa na ne šli s deťmi pozrieť. Fascinujú ich už dlho, najväčší špecialista je Ľubko. Ten si minulý rok z knižnice nosil len knihy o dinosauroch...

 Sú umiestnené v jednom nákupnom centre, takže ich môže vidieť naozaj každý, kto chce a je blízko...

 

 

Akurát Miška si to veľmi neužívala - keďže niektoré modely sa aj hýbali, hrozne sa bála. Len tak z diaľky sledovala ostatných.