Dnešné výtvory...

Už je po polnoci, oči mám ledva otvorené... O chvíľku pôjdem spať, no ešte sem chcem vložiť to, na čom som robila posledné tri večery...

Dostala som kamienky a teraz som ich využila...

A ešte jeden medený...

Jeseň

Dnes doobedu som nemala žiaden výnimočný program. Upratovanie, pranie, venovanie sa Miške, varenie, nákup... Cesta do obchodu a späť však bola neobyčajná. Kam som sa obzrela, stromy žiarili krásnymi farbami. A k tomu krásne svietilo slnko a bolo teplo! Po tých studených veterných, upršaných dňoch som konečne mohla ísť len v svetri a bolo mi fajn. Takúto teplú, farebnú jeseň mám veľmi rada. Kiežby to počasie ešte vydržalo...

Flowers Interesante...

Včera otvorila moja priateľka kvetinárstvo na Hlavnej ulici. Keď som tam vošla, povedala som si: Wau, to je nádhera! Terka má vkus, fantáziu a vie nápady dotiahnuť do konca. Veď posúďte:

Umožnila mi predávať moje výrobky, za čo som jej veľmi vďačná.

34...

V piatok bol deň, keď som dovŕšila 34. rok môjho života (neuveriteľné, stále sa cítim ešte len na takých 28...). Nekonala sa zatiaľ žiadna rodinná oslava, pretože tento víkend sme boli odcestovaní. Boli sme v Gabčíkove na jesennej obnove Manželských stretnutí.

Keďže sme sa už dostali tak ďaleko z Košíc, išli sme sa pozrieť aj na vodné dielo. Počasie bolo mizerné, silný vietor, pršalo a zima... Ale videli sme...

Strávili sme krásny víkend s úžasnými ľuďmi, znova sme "dobili baterky". Odchádzali sme povzbudení do manželstva a výchovy našich piatich detí.

Zatiaľ čo my sme boli v Gabčíkove naši chlapci mi spolu s babkou urobili takéto darčeky. Nie sú krásne?

Naša korytnačka...

Ešte som nepredstavila jedného člena našej domácnosti a to našu korytnačku. Máme ju už od februára 2008, keď ju dostal Tomi na narodeniny. Bola takáto malilinká:

Od vtedy nám už poriadne vyrástla, museli sme vymeniť už tretie akvárium...

Maťko dostal v škole úlohu, napísať niečo o domácom zvieratku, ak nejaké má doma. Takto sa tejto úlohy zhostil:

Prepadla som drôtikovaniu...

Toto je znova kombinácia korálok z Fima a drôtu.

Mala som vyrobené dva malé prívesky z Fima. Samostatne by nevynikli a tak som ich spojila, pridala som aj malé korálky a celé to zastrešuje medený drôt...

A ešte som zhotovila malé romantické náušničky.

Ešte niečo z Fima...

Kombinácia korálok z Fima a drôtu sa mi natoľko zapáčila, že som sa rozhodla vyrobiť aj ďalšie sety týmto spôsobom...

"Vymaľuj a nájdeš stratené veci..."

Deti si dnes vymysleli hru: Vymaľuj a nájdeš stratené veci. Na biely papier nakreslili niečo bielou voskovkou, podali to druhému a ten potom zamaľoval papier farbami a odkryli sa mu schované veci. Niektoré výtvory sa im celkom vydarili...

Moje ďalšie sety...

Tentokrát som sa rozhodla pre kombináciu drôtika a koráliek z hmoty Fimo.


A tu som sa vyhrala, do hmoty Fimo som dala korálky. Potom som to spolu vypálila...

Ďalšie korálky...

Dnes som dala vypáliť ďalšiu várku koráliek a príveskov. Takto sa vydarili...

Spolu im to ide dobre...

Stáva sa, že na obed mi zo školy neprídu dvaja, ale traja školáci. Ako to? Okrem Tomáška a Maťka k nám príde aj Benjamín, najlepší Tomáškov kamarát. Taká situácia bola aj dnes. Chlapci už vedia, že ak sa chcú hrať, musia mať hotové úlohy. A tak sa pridal aj Benko. Spolu sa naučili rýchlo, navzájom si pomohli a potom sa mali čas aj pohrať.

Kamienok od Tomáška...

Minule našiel Tomáš pekný kremeň a priniesol ho domov. Ja som ho v návale drôtikovania omotala takto drôtom. Tomimu sa to páčilo a takto mám vlastne darček od neho.

Znova som sa hrala s drôtikmi a korálkami...

Chcela som už dvakrát ísť na kurz drôtikovania, no pre malý záujem bol zrušený. No ja som už nemohla vydržať a tak som hľadala na internete stránky s postupmi, až som niečo našla a pokúsila sa to sama urobiť. Tu sú výsledky môjho "čarovania" s drôtikom ...

Moji ježkovia...

Včera sme sa s deťmi vybrali do lesa a cestou sme natrafili na bodliaky. A čo nenapadlo mojich chlapcov...
"Urobme zo seba ježkov!"

Znelo im to ako super nápad a tak hneď začali s jeho realizáciou. A tu je výsledok:

Viete, čo nám potom dalo námahy ich odstrojiť a keby len to, tie úplne malé pichliačiky im cez bundy prešli aj na tričká a hrozne pichali. Tak si aspoň vedeli predstaviť, ako asi mohla pichať košeľa z bodliakov, o ktorej je jedna rozprávka, nespomeniem si teraz na jej názov. Každopádne, bol to ich prvý a posledný prerod na ježkov, aspoň čo sa bodliakov týka.

Na čom sme tento tyždeň pracovali...

Tento týždeň bol pre mňa dosť náročný. Ani neviem opísať prečo, možno som bola viac na deti sama, jednoducho večer som padala od únavy a ak aj nie, tak som mala buď kopec žehlenia, alebo inú prácu, ktorú som cez deň nestihla. A tak sa stalo, že k počítaču som sa viac-menej nedostala.
Aj keď je teraz už 1:00 ráno, využijem to, že ešte vládzem a vložím sem aspoň prierez toho, čo sme tento týždeň robili.

Huby z minulotýždňovej hubačky nám babka Eva takto naaranžovala. Tomáško si to zobral do školy a všetci sme si mysleli, že to tam aj ostane, ale on sa po vyučovaní vrátil aj s krabicou so slovami, že sa o tie huby chce starať. A tak sme boli svedkami, ako sa bedľa na druhý deň roztvorila...

Ľubko bol jeden deň u babky a tam vyrobil tento plagát. Vystihuje to, aký má Ľubko vzťah k autám. Dokáže pri nich vysedieť veľmi dlhý čas, preparkovávať, posúvať... Keď mal 2 roky, bolo nebezpečné ho vysadiť na parkovisku prvého, lebo kým sme všetci povyskakovali z auta, on sa zanietený tými ostatnými autami, presúvajúc od jedného k druhému, stihol za ten krátky čas stratiť.

No a takto som pomaľovala Tomáškovu krabicu z druhej strany. Už ju môže opäť zaniesť do školy...

Korálkovanie ma stále baví a tu sú ďalšie sety, ktoré som vyrobila. Vznikli už skôr, ale tento týždeň sa mi ich podarilo nafotiť...